Bojovník uteká z miesta na miesto, až už sa nenájde jediný človek, ktorý by ho naozaj poznal, ktorý by poznal jeho minulosť. V tom okamihu bojovník zmazal svoju osobnú históriu. Sám a podľa okolností si určuje, kým chce byť, odkiaľ a kam ide a než už o sebe povie čokoľvek, nie je to lož, pretože nie je nikto, kto by to vyvrátil. Je voľný ako vták a čelí len prítomnosti v roli, ktorú si sám vybral.
Aby dodal bojovník svojim činom váhu, aby dokázal riadne rozlíšiť, ktorý čin urobiť a ktorý nie a akou cestou sa má vydať, berie si pred každým aktom ako poradcu smrť. Tým jeho konanie nabýva riadnej sily a dostáva správny smer, pretože tento radca mu hovorí, že život sa môže skončiť každým okamihom – a tento pocit dáva bojovníkovmu činu ,,punc“ poslednej bitky na Zemi. Preto bojovník nemôže byť ničím prekvapený a zaskočený. Všetko je pre neho poslednou pozemskou bitkou a preto je vždy a všade pripravený zaujať svoje posledné útočisko.
Stále vedomie vlastnej smrteľnosti a dočasnosti je vynikajúcim radcom. Núti bojovníka, aby nič nebral príliš vážne a tým mu pomáha zbaviť sa pocitu vlastnej sebadôležitosti.
Človek idúci po ceste poznania by mal v sebe stále nosiť pokoru bojovníka, ktorý sa pred každým skloní, ale nikto ho neohne.
Ak sa človek stáva prístupným sile, musí sa ju naučiť loviť, rozpoznávať, ako a kedy sa prejavuje a urobiť si z nej svoju korisť. Svet sa pre bojovníka stáva jeho loveckým revírom a každý riadny lovec pozná rutinu a zvyky všetkého, čo loví: sám sa naopak musí stať nedostupným, nepredvídateľným a musí zrušiť všetky životné rutiny, aby sa sám nestal korisťou.
Celá táto rada rysov muža (či ženy) poznania, kulminuje v osvojení si duše bojovníka: konečne pochopiť, že nikto nikomu nič nerobí, že všetko sa mu deje iba preto, že si to sám zaslúžil, že je tu a v tejto pozícii preto, že sem celý život smeroval. Mať dušu bojovníka znamená mať nad sebou kontrolu a zároveň v rovnakom okamihu samého seba opustiť. Bojovník počíta so všetkým.
To je kontrola.
Keď jeho kalkulácia končí, uvoľní sa a nechá cez seba jednať energiu. Spustí všetko, čo v sebe má, všetko, čo sa naučil, bez ohľadu na čokoľvek. To je opustenie. Nikto ho nedovedie jednať proti jeho najlepšiemu úsudku. Aj keď je bojovník zranený, nikdy nie je urazený, smutný či sebaľútostivý. Pre bojovníka tu nie je zo strany druhých nič nepríjemné, pretože v jeho duši sú si všetky veci rovné – ľudia, zvieratá, predmety aj prírodné javy. Vo všetkom vidí tú istú kozmickú silu.
Gato: Uniknout orlovi
Nina: Preklad z češtiny. Pôvodný text nájdete v uvedenom zdroji.
Aj keď je bojovník zranený, nikdy nie je urazený, smutný či sebaľútostivý,,,, toto je podstata! Čeliť všetkému s odhodlaním, pokorou a pravdou- nie utekať z bojiska, hľadať vinníkov a stavať sa do pozície obete…
Zaujímavé však je, keď niekto dookola trúbi o niekom inom, že je obeť a pritom je obeťou on sám.