Často sa mi stáva, že keď istý čas svoju myseľ nekontrolujem, začnú mi po hlave behať rôzne myšlienky a robí mi problém utíšiť ich. Mnohí ľudia, ktorí sa vydajú na duchovnú cestu sa snažia popasovať s myšlienkami. Spočiatku sa im zdá nemožné zastaviť sled myšlienok. No ale ani Rím nepostavili za dva dni, však? Častým skúšaním a vôľou sa to dá zvládnuť pomerne rýchlo. A ak človek zatúži po úplnom tichu, len si ľahne, zatvorí oči a JE. Neprichádzajú žiadne myšlienky, hlavu má prázdnu a v tomto stave je schopný spojiť sa s čím len chce. Prípadne sa jeho vyššie ja spojí s ním. Niekedy dostávam e-maily, kde sa ľudia sťažujú, že sa nedokážu spojiť so sprievodcami. Ako by sa však k nám mohol niekto myšlienkami prihovárať, keď je naša myseľ plná našich myšlienok, problémov, neustále niečo riešime a nedokážeme vypnúť? Ako by sme takto mohli počuť niečo iné? Niečo jemnejšie? Niečo múdrejšie? Svoj vnútorný hlas?
K tomu, aby sme počuli, vnímali, hlbšie si uvedomovali, je potrebné vyprázdniť hlavu. Uznajte, že ak máte plnú šálku čaju, viac do nej naliať neviete. Keď však máte prázdnu šálku, môžete dolievať, kým sa nezaplní. Uvedomujem si, že nie je pre každého ľahké začať s niečím o čom nevie, ako na to.
Raz som známemu povedala, že sa mi podarilo úplne stíšiť myseľ. Smial sa a povedal, že to nie je možné, že úplne sa mi to nikdy nepodarí. Áno? Potom ako je možné, že to dokážem? V takom stave sa ku mne dostávajú všetky odpovede vo forme básní, dostávam rôzne nápady a viem riešiť „problémy“. Pre mňa je aj kreslenie mandál niekedy meditácia. V tichosti sedím, kreslím a nerozmýšľam. Z času na čas však myslím na to, akú farbu použijem, ale nič iné v hlave nemám. Nič, čo nie je spojené s kreslením. My sme predsa pánmi svojej mysle a nie myseľ našim. No nie?
Ľudia, ktorý nevedia ako stíšiť myseľ a majú rôzne negatívne a neutíchajúce myšlienky si ich môžu zmeniť na pozitívne iba rozhodnutím a konaním. Povedia si stop a začnú používať afirmácie. Je to taký prvotný podnet a vôľa niečo zmeniť. Afirmácie sa používajú na premenu negatívnych myšlienok, sú to kladné a pozitívne tvrdenia. Človeku, ktorý nevie svoju myseľ ovládať preblesnú hlavou denne tisícky myšlienok. Možno aj tomu, kto ju ovládať vie – avšak on už vie aj zastaviť. Často sú však u mnohých myšlienky negatívne a v tomto prípade sa odporúčajú afirmácie. Ak už musíme naozaj toľko myslieť, tak nech aspoň myslíme pozitívne.
Kto však chce viac, môže sa dať na vyčistenie hlavy a kontrolu myšlienok. Techniky sú opísané v mnohých knihách, ale k tomu, aby fungovali, musíme aj niečo spraviť. Stačí cvičiť niekoľko minút denne, prípadne kedy máte čas. Ani ja som to neskúšala denne, ale keď som sa na to dala, skúšala som to dlhší čas v jeden deň. Potom sa to stále zlepšovalo a prichádzalo stále menej myšlienok. Až som jedného dňa vedela vypnúť na pol hodinku (na viac som už bola lenivá 
).
Ako teda na to?
Rôzne tipy vám prezradím v ďalšom článku.
Ja som to dlho skušala, aj sa mi darilo, ale nie úplne. Stale ma niečo prevalcovalo. A skutočné pochopenie ako stíšiť, resp. vypnúť mysel mi prislo v knihy E.Tolle Sila prítomného okamihu. Ak sa začnú valiť na mna myšlienky, tak len od nich odstúpim a pozorujem ich ako nestranný pozorovateľ, nekomentujem, nehodnotím, len pozerám a oni mi začnú praskať a miznúť ako mydlové bubliny. Až uplne prestanú ku mne prúdiť. Pri tomto pozorovaní si človek uvedomí, že On nie je myseľ ,ked sa na nu pozerá zooďaleč. Tak kto teda Je?
