Exupéry: Malý princ

Pri čítaní rozprávky Malý princ sa mi zapáčili niektoré myšlienky…

Malý princ požiadal kráľa o láskavosť:

- Chcel by som vidieť západ slnka… Urobte mi tú radosť… Prikážte slnku, aby zapadlo…

- Keby som prikázal niektorému generálovi, aby lietal z kvetiny na kvetinu ako motýľ, alebo aby napísal tragédiu, či aby sa premenil na morského vtáka, a ten generál by rozkaz nevykonal, kto by to zavinil, on, alebo ja?

- Boli by ste to vy, – pevne odpovedal Malý princ.

- Správne. Od každého treba žiadať len to, čo môže dať, – pokračoval kráľ. – Autorita sa zakladá predovšetkým na rozume. Ak prikážeš svojmu ľudu, aby sa šiel hodiť do mora, urobí revolúciu. Ja mám právo vyžadovať poslušnosť, pretože moje rozkazy sú rozumné.

- A čo ten môj západ slnka? – pripomenul mu Malý princ, ktorý nikdy nezabúdal na otázku, keď ju už raz položil.

- Budeš mať ten svoj západ slnka. Vyžiadam si ho. Ale vo svojej vladárskej múdrosti počkám, kým budú priaznivé podmienky.

 

Na ďalšej planéte býval pijan. Táto návšteva bola veľmi krátka, ale Malý princ bol po nej veľmi skľúčený.

- Čo tu robíš? – spýtal sa pijana, ktorého našiel, ako mlčky sedí pred radom prázdnych a radom plných fliaš.

- Pijem, – odpovedal pijan s pochmúrnym výrazom.

- Prečo piješ? – pýtal sa ho Malý princ.

- Aby som zabudol, – odpovedal pijan.

- Aby si zabudol? A na čo? – vyzvedal Malý princ, lebo ho už ľutoval.

- Aby som zabudol, že sa hanbím, – priznal pijan a ovesil hlavu.

- Za čo sa hanbíš? – vypytoval sa Malý princ, lebo mu chcel pomôcť.

- Hanbím sa, že pijem! – dodal pijan a načisto sa od mlčal.

A Malý princ celý zmätený odišiel. „Dospelí sú rozhodne veľmi, veľmi čudní,” vravel si v duchu počas cesty.

 

Len čo Malý princ pristál na Zemi, bol veľmi prekvapený, že nikoho nevidí. Už sa obával, že si zmýlil planétu, keď sa vtom v piesku pohol akýsi prstenec farby mesiaca.

- Dobrú noc, – povedal Malý princ pre každý prípad.

- Dobrú noc, – odpovedal had.

- Na ktorú planétu som spadol? – spýtal sa Malý princ.

- Na Zem, do Afriky, – odpovedal had.

- Ach!… Na Zemi teda nikto nie je?

- Tu je púšť. Na púšťach nikto nie je. Zem je veľká, – povedal had.

Malý princ si sadol na kameň a zahľadel sa na oblohu.

- Rád by som vedel, – ozval sa, – či hviezdy nežiaria pre to, aby si každý mohol jedného dňa vyhľadať tú svoju. Pozri sa na moju planétu. Je práve nad nami… Ale ako je ďaleko!

- Je krásna, – povedal had. – Prečo si sem prišiel?

- Mám starosti s jednou kvetinou.

- Ach! – vzdychol had. A zmĺkli.

- Kde sú ľudia? – ozval sa napokon Malý princ. – Človek sa na púšti cíti trochu osamelý…

- Človek je osamelý aj medzi ľuďmi, – povedal had. Malý princ sa naňho nadlho zahľadel.

- Ty si čudné zviera, – povedal mu nakoniec, – tenké ako prst…

- Ale som mocnejší ako prst hocijakého kráľa, – odpovedal had.

Malý princ sa usmial:

- Nie si veľmi mocný… nemáš ani nožičky… ani cestovať nemôžeš…

- Môžem ťa uniesť ďalej ako loď, – povedal had. Okrútil sa Malému princovi okolo členka ako zlatý náramok.

- Keď sa niekoho dotknem, vrátim ho zemi, z ktorej vyšiel, – dodal ešte. – Ale ty si čistý a prichádzaš z hviezdy…

 

Malý princ – Antoine de Saint – Exupéry