Počas večerného čítaníčka ma oslovil jeden príbeh o tom, ako to vonkajšie, s čím sa stretávame, odráža to, čo nosíme vo svojom vnútri. Článok pochádza z tejto stránky. Je to taký menší článoček k sebapoznávaniu. Skúsme sa zamyslieť nad tým, čo nosíme vo svojich srdciach.
Na ceste do Korintu sedel starý mudrc. Raz išiel okolo cudzinec, ktorý sa počas odpočinku pustil so starcom do reči:
„Aký sú tu ľudia?“ Vyzvedal cudzinec.
„Odkiaľ pochádzaš?“ Opýtal sa mudrc.
„Z Atén.“
„A u vás žije aký typ ľudí?“ Spytoval sa ďalej múdry starec.
„No vieš, hrozná spoločnosť! Všetci sú to podvodníci, lenivci a sú veľmi sebeckí. Práve preto som sa odtiaľ pobral preč.“
„Nemáš šťastie! V Korinte nie je situácia o nič lepšia. Aj tu sa stretneš s podvodníkmi, lenivcami a so sebeckými ľuďmi.“ Povedal starý muž.
Cudzinec pokračoval smutne vo svojej ceste.
Onedlho sa pri mudrcovi zastavil ďalší cudzinec. Aj jeho zaujímalo, aký ľudia žijú v Korinte. Zhodou okolností pochádzal tiež z Atén. Aj jemu položil starý mudrc otázku, aký ľudia žijú tam, odkiaľ prichádza.
„Žijú tam skvelí ľudia! Sú priateľskí, ochotní a veľmi úprimní!“ Odpovedal cestovateľ hrdo.
„Máš veľké šťastie! V Korinte narazíš na rovnako skvelých ľudí!“ Odpovedal múdry starec.
Cudzinec pokračoval teda vo svojej ceste do mesta a veselo si pri tom pískal.
Tieto dva rozhovory si vypočul mladý muž, ktorý často prebýval v spoločnosti starého muža. Rozhorčene poznamenal:
„Veľmi som sa v tebe sklamal! Nikdy by som neveril, že aj ty si taký dvojtvárny!“
Múdry starý muž ho s úsmevom upokojoval:
„Mýliš sa, môj mladý priateľ. Vieš, svet sa odráža v našom srdci. Koho srdce je plné podozrievania, ten sa všade stretne s podvodníkmi. Kto má však srdce plné láskavosti, ten sa všade na svete stretne s priateľskými ľuďmi.“
