Ako som nemala vykladať tarot a pripútanosť
Posted by Nina na Január 27, 2012
Nedávno sa mi stala taká vec, o ktorej som doteraz v súvislosti s tarotom len čítala - ak sme stopnutí a nie je nám dovolené vykladať.
Ozval sa mi niekto na výklad a všetko išlo normálne. Ani by mi nenapadlo, že by mohol nastať nejaký problém i keď som sa cítila trošku divne. Teraz už viem, že to bolo znamenie STOP. Vtedy som však ešte ani len netušila. Na niekoľko mailov danej osoby som odpovedala, potom som vypla PC s tým, že počkám, čo vlastne od kariet potrebuje a keď som ho znova zapla, nešiel internet. Po zisťovaní som si všimla, že môj modem vypovedal službu. Nesvietila žiadna kontrolka. Vtedy som si povedala “ja som to vedela!” Hneď som si bola istá, že to súvisí s výkladom, všetko poukazovalo na to, že danej osobe výklad robiť nemám. SRT potvrdilo to isté i keď som preverovať ani nemusela, veď som cítila, čo sa deje. Ale pre istotu…
Dobre, tarot z vrecúška ani len nevytiahnem, ale problém už bol na svete, keď som bola taká hluchá voči svojim pocitom. Čo teraz? Po dlhom vybavovaní som vzala modem do opravy a nevyzeralo to nádejne. Kúpa nového môže trvať aj týždeň. Moja prvá reakcia “bože, týždeň bez netu?” Napokon vysvitlo, že potrebujem len nový adaptér, ale tak či onak to bude asi až o týždeň. Takto prešiel prvý deň a v ten večer som si uvedomila, ako veľa mi dal tento “zásah”. Bola som k internetu dosť pripútaná, veľa času som trávila na stránke a na e-maili. Vďaka dňom bez netu som mala oveľa viac času na iné veci a toto sa mi veľmi páčilo. Dokonca po štyroch dňoch som mala zavolať do opravy, ako to vyzerá s adaptérom, kedy po neho môžem prísť. Toto bolo v piatok. Vzala som mobil do ruky, že zavolám, ale hneď som ho položila. Nie, ešte chcem čas pre seba, nepotrebujem net ani počítač.
Bolo také dobré, že si môžem čítať knihy, ktoré som ešte nedočítala a dokončiť svoje háčkovania. Plánovala som stráviť takto aj víkend. Ale potom prišla z práce mama a nariadila, aby som do opravy zavolala a tak som to urobila. Adaptér prišiel, mohla som ísť poň. Ach, škoda, moje medové dni skončily. Ale kdeže, neskončili. To, že som nemala net mi umožnilo znova mať toľko času a na všetko. Chýbalo mi to. Chýbal mi čas pre seba, boli veci, ktoré ma zaujali a nepreštudovala som ich poriadne aby pribúdali články. Všetko sa to zmení. Až potom, ak budem mať o čom písať, budú články. Keď nebude nič, článok radšej nenapíšem, pretože ak niečo študujem do hĺbky, môžem o tom napísať viac ako aj o Falun Dafa a tarote, nie iba jeden článok. Takto sa mi to páči, vidím v tom väčší význam a aj mne to dáva viac. Radšej kvalita ako kvantita, aj čo sa článkov týka.
Toto všetko mi otvorilo oči aj o pripútanosti. Majster Li píše, že praktizujúci Dafa sa budú musieť vzdať svojich pripútaností a nastanú situácie, ktoré ich preskúšajú. Ja som si svoju pripútanosť uvedomila a nerobilo mi problém vzdať sa netu. Takže tento “zásah” mi nepotvrdil len to, že môžem veriť svojim pocitom, ale mi aj pomohol uvedomiť si moju pripútanosť a to, ako dokážem žiť aj bez počítača. Úžané, tak veľa som dostala za 4 dni. Som rada, že aj život sám ma skúša, aby mi pomohol. Toľko na dnes. Možno vás článok podnieti zamyslieť sa nad tým, či využívate svoj čas tak, ako by ste chceli. A pre kartárov je tu môj príbeh o tom, ako niekedy nemáme vykladať, inak budeme rázne upozornení a zastavení.
anitraM povedal(a)
Ach Ninka, táto doba je hrozná a PC nás veľmi pripútáva. Na jeden strane som rada, lebo toľko informácii čo tu nájdem vďaka internetu je úžasné. Tak isto to využívam aj k učeniu detí, lebo ich koncepcie sú hrozné a to čo sme brali mi kedysi, dnes neplatí.
Občas mám dni, kedy ma ani neláka ísť k PC, lebo som pri ňom aj v práci, aj doma, ale dôležité je akú pohnútku máme v hlave a čo nás k PC pripútáva.
Koniec koncov sme prispôsobivý a to je dobre, pretože ak nemôžme niečo robiť, tak si nájdeme inú činnosť, ktorá nás zamestná.
Občas som si aj ja uvedomila, že som nemala niečo robiť, ale bolo už neskoro a potom mi v hlave svitlo…..no stáva sa.
Krásnu nedeľu ti želám.
Nina povedal(a)
Ahoj Martina,
tak internet ponúka mnoho možností a informácií. Ak človek nemá čo robiť, môže sa takto zamestnať a nebude sa nudiť. Dokonca som sa tu naučila veľa vecí, zo stránok a z kníh, ktoré som si stiahla. Ak chcem nejakú novú knihu alebo ma zaujala nejaká téma, vyhľadávam informácie na webe. Ale mne už net bral mnoho času práve kvôli tomu, že som bola na stránke a na maili. To mi zaberalo najviac času (niekedy to bolo aj 3-5 hodín denne a to je pre mňa veľa, ten čas som mohla využiť na iné veci). Potom na konci dňa, keď som už bola v posteli som si tak uvedomila, čo všetko iné som ešte mohla robiť, ak by som nestrávila toľko času na stránke. Čiže web je fajn, ale u mňa to bol už taký zvyk. Vďaka Bohu som si to uvedomila a končím s tým. Dokočila som svoju háčkovanú tašku, mám nové vrecúško na karty a dočítavam rozčítané knižky, je to úžasné. Veľmi ma baví dokončovať veci, som rada, že ich nemusím nechať nedokončené kvôli tomu, lebo tu nie je nový článok. Blog už nie je prvoradý.
Aj tebe prajem krásnu nedeľu
anitraM povedal(a)
To je to čo si už aj ja uvedomujem. Na stránke mám toľko vecí a plno kníh, že by som tam už nič nemusela dávať. Už v decembri som mala také obdobie, že som chcela v tom skončiť a nechať ho otvorený pre potreby iných, ale potom prišlo znova niečo nové, čo ma inšpirovalo a uvedomila som si, že týmto spôsobom sa dostávam k novým veciam, ktoré ma motivujú a posúvajú ďalej. Treba si určiť hranice a stanoviť si čas , ktorý strávime na nete pre svoje potešenie a venovať sa aj iným veciam. Vieš koľko razy počujem vnútorný hlas ako som prestala sa venovať veciam, čo ma tešili? Všetko začnem a nič nedokončím, lebo už v tom nevidím zmyseľ.
Kamoška mi ukázala ako pletie košíky z novín a aj to som si povedala že skúsim, ale moja vôla je slabá, sadnúť pred PC je občas jednoduchšie ako sa niečomu venovať, lebo len sedím a píšem, či čítam.
Takže musím sa spamätať, lebo takto moje ambície klesajú a keď si spomeniem, čo som kedysi všetko robila, že moje obrazy sa predávali a tešili niektorých ľudí, ktorým som ich darovala, tak je to smutné.
Ďakujem za tento článok. Budem sa snažiť polepšiť.
Nina povedal(a)
Martina,
je to presne ako píšeš. Aj mne napadlo, že už skoncujem s týmto blogom a nechám ho otvorený, ale príde mi zmysluplné písať o veciach, ktoré môžu iným niečo dať. Ale písať až vedy, keď sa mi chce a mám čas a nie preto písať, lebo tu musí niečo byť.
“Vieš koľko razy počujem vnútorný hlas ako som prestala sa venovať veciam, čo ma tešili?” Niečo mi o tom hovor
Ale už sa to u mňa zmenilo a stále mení, moja vôľa je celkom silná, vďaka tomu keď sa zatnem, zvládnem cvičiť Falun Gong aj hodinu. Teraz si pridávam do harmonogramu nové veci, takže idem využiť svoj čas efektívnejšie. A keď si ty uvedomuješ, že máš slabú vôľu, aspoň vieš, na čom môžeš ešte popracovať.
“Takže musím sa spamätať, lebo takto moje ambície klesajú a keď si spomeniem, čo som kedysi všetko robila, že moje obrazy sa predávali a tešili niektorých ľudí, ktorým som ich darovala, tak je to smutné.”
Nie, že by som ťa chcela podpichovať, alebo aj hej? 
Vieš, ja neviem, čo ty potrebuješ, to vieš ty sama. Ale niekedy, keď sme k niečomu pripútaní, tak zabúdame na veci, ktoré mámi radi iba preto, že sa nám už iné veci stali zvykom. Ja som znova okúsila, aké to je robiť niečo iné (čo som mala rada), lebo som nemala na výber kvôli tomu, že som nemala net. Ale vďaka tomu som prišla na to, ako mi niektoré veci chýbali a že sa k nim dokážem vrátiť. Dokážem sa odpútať. A keď to raz skúsiš, tak si uvedomíš, čo je dôležité. Pre teba, pre tvoj rast. Dá sa robiť aj viac vecí naraz, treba len vedieť, čo je priorita a čo je druhoradé. A robíš vlastne všetko, čo doteraz, len odniekiaľ treba ubrať čas, aby si mala viac času na iné.
Tak vidíš o čo prichádzaš?
Pekný deň prajem.