Čo môžete pre svoje šťastie urobiť? Nie je nič, čo by sa pre šťastie dalo urobiť. Ako to? Z jednoduchého dôvodu – vy už totiž šťastní ste, práve teraz. Ako by ste teda chceli získať niečo, čo už máte? A ak je tomu tak, prečo to šťastie, ktoré už je vaše, neprežívate? Pretože vaša myseľ pre vás neprestáva vyrábať nešťastie. Zbavte sa toho nešťastia pochádzajúceho z vašej mysle a to šťastie, ktoré ste v sebe celú dobu nosili, bude rázom odkryté.
Ako sa dá zbaviť nešťastia?
Zistite, čo ho zapríčiňuje a pozrite sa na tú príčinu priamo. Sama potom odíde. Ak sa podívate na vec zblízka a pozorne, zistíte, že nešťastie máva len jednu, jednu jedinú príčinu. Tou príčinou je lipnutie. Čo je lipnutie?
Stav citovej závislosti zapríčinený presvedčením, že bez tej či onej bytosti alebo veci nemôžete byť šťastní. Táto závislosť sa skladá z dvoch častí, jedna je pozitívna, druhá negatívna. Tá pozitívna predstavuje ten záblesk potešenia a vzrušenia, to nadšenie, ktoré zažívate, keď získate to, k čomu ste sa pripútali. Tá negatívna predstavuje pocit ohrozenia a napätia, ktoré pripútanie vždy sprevádza.
Predstavte si človeka v koncentračnom tábore, ktorý hltavo je svoje jedlo; jednou rukou dáva jedlo k ústam, tou druhou si ho ochraňuje pred ostatnými, ktorí sa po ňom určite vrhnú, ako náhle jeho pozornosť poľaví. To je presný obraz človeka, ktorý lipne. Takže už zo svojej podstaty vás lipnutie robí zraniteľnými a neustále vám hrozí narušením pokoja. Akoby mohol teda lipnúci človek vstúpiť do toho oceánu šťastia nazývaného kráľovstvo božie? To by skôr prešiel velblud uchom ihly!
Na lipnutí je tragické to, že pokiaľ predmet lipnutia nezískame, prináša nám to bolesť. Ak ho však získame, neprinesie nám to šťastie – iba záblesk nadšenia, po ktorom nasleduje znudenosť a vždy ho sprevádza obava, že to, k čomu sme prilipli, môžeme pokojne stratiť.
Poviete: „Nemôžem prilipnúť ani k jednej veci?“ Ale iste. Môžete lipnúť na koľkých veciach chcete. Ale za každé lipnutie platíte formu strateného šťastia. Podstata lipnutia je taká, že i keď svoj hlad po ňom v priebehu dňa uspokojíte hneď na niekoľkých frontoch, len jediný neuspokojený cieľ je schopný vás prenasledovať a vziať vám pocit šťastia. Nie je proste možné nad lipnutím vyhrať. Ísť za vidinou šťastného prilipnutia je ako hľadať suchú vodu. Ešte nikto na svete neprišiel na to, ako si to všetko, k čomu sme pripútaní, udržať bez boja, bez strachu, úzkosti a skôr či neskôr – bez prehry a strát.
Je len jediný spôsob, ako nad lipnutím zvíťaziť. Zbaviť sa ho. Vôbec nie je pravda, že je to ťažké. Je to jednoduché. Stačí len uvidieť, ale skutočne uvidieť, nasledujúce pravdy:
Po prvé: Trváte na mylnom presvedčení, že bez istej osoby alebo veci nebudete nikdy šťastní. Pozrite sa na každý ten predmet či osobu zvlášť a viďte mylnosť takého presvedčenia. Vaše srdce sa tomu môže brániť, ale v okamihu, kedy pochopíte, pocítite v sebe hneď zmenu. Práve v tom okamihu totiž lipnutie stratí svoju silu.
Po druhé: Pokiaľ sa z vecí iba tešíte a nechcete sa k nim pútať, teda odmietate mylné presvedčenie, že bez nich nedosiahnete šťastie, ste ušetrení všetkého toho úporného snaženia ich ochraňovať a stáť pri nich na stráži. Už vám niekedy napadlo, že si všetky predmety svojho lipnutia môžete ponechať bez toho, aby ste sa ich museli zbaviť, bez toho, aby ste sa museli čo i len jednej zriecť a proste sa z nich tešiť bez užití pút, na bázni nelipnutia? Pretože to už budete pokojní a uvoľnení a nad vaším potešením sa nebude sťahovať hrozba.
Po tretie: Ak sa naučíte tešiť z vône tisícich kvetín, nebudete lipieť na jednej či trpieť, ak nebude na dosah. Z tisícich obľúbených jedál si ťažko povšimnete stratu jediného a vaše šťastie zostane bez vrásky. A práve vaša tendencia pútať sa môže za to, že si nie ste schopní nájsť zaľúbenie v širšom okruhu vecí a ľudí.
Vo svetle týchto troch právd už žiadne putá neprežijú. Ale to svetlo musí žiariť nepretržite, aby bolo účinné. Lipnutie môže prežívať iba v temnotách klamných predstáv. Boháč nemôže vstúpiť do kráľovstva božieho nie preto, že chce konať zlo, ale preto, že radšej zostáva slepý.
Anthony de Mello – Cesta k lásce.
Preklad z češtiny.
























Najšťastnejšie sú deti do štyroch rokov…neuvedomujú si, že nejaké šťastie vôbec je
.
Ahoj Isia
, ak dovolíš, spýtam sa – prečo tomu tak je ?
… prajem ti pekný deň …
Lebo žijú
… neriešia, že môžu mať niečo iné alebo že im niečo chýba. Žijú naplno pre danú chvíľu.
ak smiem ….
)
podla mojích skúseností, sa ten obrat deje okolo veku 5 tich rokov … ( ale? nemusí to tak byť, ja som mala len dve dietky
áno, súhlasím, žijú prítomnosťou …
sú tak milovania hodné … neanalyzujú rozumom … vôbec … iba ten rozum ktorý majú využívajú k tomu, aby si užívali čo vidia, čo cítia …
cítia hlad, … čo nastane? … mamííííííííííí som hladná … cítia smäd? čo bude? mamííííííí piť …
oni žijú len prítomnosťou …
skutočne nevedia čo je to minulosť, čo je to budúcnosť … nevedia čo je zajtra, a ani čo bolo včera … tak ako moja kráááásna lily …
“včera pôjdem, lebo zajtra som chýbala” …
jednoducho žijú pre túto chvílu …
asi tak pred dvoma mesiacmi … som sa na šmýkale, ked som bola s dcérkou dívala na jeden prekrásny obrázok … skúsim ho slovami namaľovať aj pre vás …
) a ono? iba tam sedelo na kolenách a dívalo sa dohora … dívalo sa na oblohu …
predstavte si pieskovisko s drevennými okrajmi … prosto klasické mestké pieskovisko …
s nohami v piesku sedela mamička, a na rukách držala asi tak ani nie ročné dieťa ….
malo prekráááásne oči, doširoka otvorené …
s hlávkou vyvrátenou k oblohe …
mamička mu vysypávala piesok z topánočiek ( tak pol kila na každú botku, naozaj, …
s úsmevom som sa dívala, ako mu očarený úsmev neschádza z tváričky … a tak lilah spravila presne to čo to bábo …
lahla som si do trávy, a iba sa dívala na oblohu …
a čo videli moje oči? … nádherné odlesky slnka hrali všetkými farbami, … do toho lístkami vetrík ševelil svoju tichú pieseň …
ten istý vetrík, čo strapatil lístky stromu nadomnou, … rozfúkal semienka púpavy, nádherne, slobodne poletovali … poletovali bez vopred určeného smeru … sem a tam … sem a tam .. jedna zmizla, druhá prišla …
do toho vzduchom lietali mušky, … nad nimi sem tam preleteli vtáčiky, ktoré tie mušky potrebujú pre svoje vtáčie ratolesti …
z nedalekého dalšieho stromu sa ozýval spev vtáčika, ktorý vábil svojho partnera k sebe …
v tom som sa sama pristihla, že sa usmievam presne ako to malé, čisté, krásne báááábo …
iba z toho, že prosto som … a tu a teraz vidím … všetku krásu, ktorú mi táto chvíla poskytnúť mohla … dokonalá chvíla … dokonalejšia nie je …
tam sa niečo s lilah stalo … tam si prosto uvedomila … že každá chvíla je dokonalá … aj ked sa tak na prvý pohlad nejaví … každá minúta, sekunda, života len z toho, že
dýcham,
žijem,
vidím, a ešte aké krásy sveta vidím …
cítim ….
krásny zvyšok dníčka želám …
všetkým
Ale pozor…ono je to všetko veľmi pekné, avšak – malé dieťa sa o seba nepostará samo. Potrebuje ľudí, ktorí už vnímajú tie veci, ktoré ono zatiaľ nepotrebuje vnímať.
Malé dieťa je také čisté preto, lebo je absolútne odkázané na starostlivosť iných. Akonáhle sa však o seba začne starať čo i len v malom samo – prichádza aj na rozdiely medzi tým čo chce a nemá a malo by mať a podobne
. Na to sa rodíme na tejto planéte, aby sme sa naučili i v ťažkých podmienkach milovať a žiť.
A k tomu patrí aj tá zemská dualita, túžby a životná nádej.
Možno ….
)))))
hm
pripomenula si mi svojími slovami moju nebohú svokru …
syn, keď bol ešte batoľa, nebol práve dobrý jedák ( teda, nejedol veľa, a už vôbec nie to čo som si ja predstavovala, že je pre neho dobré )
čokoľvek som mu spravila, šľahané banány, jablčka, mrkvičku atd mi neustále tými malými ústočkami a jazykom reklamoval ..
( predstav si so mnou … malé dieťa, snažíš sa ho nakrmiť, prehovárať … mňami, mňami ale? jemu to prosto nechutí .. a tak tým malým jazýčkom neustále vytláčal jedlo z pusy preč …)
vôbec sa nestaral, že je lepkavý, že je špinavý … a v tej jeho hlavinke pravdepodobne neprebiehala žiadna analýza, teraz sa opľujem, no a čo, ved táto žienka, ktorá je mojou maminkou ma očistí …
jednoducho on len hovoril jedno …. nechutí mi to a šlus …
dosť som sa trápila, panebože, ved si ako špagetka, nič neješ, nevyrastieš atd … svokra mi poradila, … nechaj ho, prosím … nechaj, nech ti sám povie čo by chcel …
… svokra ma zavolala a hovorí …
a tak som mu nedala nič … po nejakej dobe, sa prosto po štvornožky došuchtal ku kuchynskej linke, ťarbavo otvoril a vytiahol suchý rožok, .. nie, nie suchý, kamenný rožok
pozri, je zaujímavé dívať sa na to dieťa … už by prosto prežilo … ako by mohlo, ale už by asi prežilo …
takže? áno chápem čo hovoríš … no čo je to starostlivosť o malé dieťa? …
zober si deti s iných krajín napr. … romovia, černoškovia, atd …
nemajú takú starostlivosť, ten tzv. komfort ktorý poskytuje západná kultúra … a predsa, predsa len žijú a vedia sa tak krásne smiať …
takže? ak sa máme my dospelý učiť aj z kristových slov …
)
budte ako deti, a budete spasený …
je to práve toto … dívajte sa na svet s čistotou dieťaťa …
tak ako to robilo to bábo na pieskovisku …. maminka ho čistila, vysypávala z topánočiek ten piesok … ( naozaj, pol kila v jednej botke .. nechápala som ako sa tam toľko piesku mohlo dostať, ved ono v tom piesku len stálo
áno, maminka sa o neho prekrásne starala? a čo ono? ono zatial iba s očami, čudujúcimi sa očami skúmalo čo to vlastne vidí …
ono sa iba dívalo, vôbec nijako nekonalo, len a len sa dívalo … s očami ako tanierikmi a s prenádherným úsmevom … ktorý hrial nie len jeho maminku, ale aj mňa …
ale? napriek tomu je v tvojích slovách veľká pravda, s ktorou mi nejde nesúhlasiť …
dieťa neanalyzuje, iba prosto je … no nie je to dospelý človek, .. je ako malý vtáčik, naoko bezbranný … a to všetko len preto že si neuvedomuje sám seba, …
a ak je toto pravým poznaním … byť si vedomým sám seba …. musíme a nemôžeme byť zároveň ako tie detičky …
Isia …
Ďakujem
pekný zvyšok dníčka a nielen tohto želám …
Lilah,
ty si naozaj myslíš, že dieťa, ktoré by matka odložila ihneď po narodení a na blízku by nebol žiaden človek ani zviera, by prežilo a postaralo sa o seba? Ja som nepísala o nejakej špeciálnej starostlivosti…ale o úplne normálnej ľudskej starostlivosti, ktorá dieťaťu zabezpečí teplo, jedlo, hygienu a pod. Tá je rovnaká i tu i v Afrike alebo inde kdekoľvek na svete.
Byť dieťaťom ešte neznamená, že si ničoho nevšímame v živote…deti čaká mnoho učenia po narodení, takže nie sú ešte zaťažované inými starosťami. Aj ľudia s mentálnym postihnutím sú v dospelosti ako deti…a potrebujú starostlivosť…aspoň odborné sledovanie, lebo by mali problém v tomto svete prežiť. Takže tá detská duša alebo myseľ…ide o to, ako ju berieme.
Isia
“ty si naozaj myslíš, že dieťa, ktoré by matka odložila ihneď po narodení a na blízku by nebol žiaden človek ani zviera, by prežilo a postaralo sa o seba?”
ale kdeže …. To si naozaj nemyslím … postarať sa o hmotu, pokiaľ sme v tej hmote prosto považujem aj ja za nutné …
podľa mňa … je to v hmote, v realite tohto sveta naše jediné právo i povinnosť zároveň … pretože aj hmota je tu pre nás … nie proti nám …
ja súhlasím … že pokiaľ sme v hmote, máme sa zaoberať aj ňou … lebo tá jediná je v prítomnosti … tu a teraz …
no ja som hovorila o tom, čo v tej hmote prosto prebýva, …
čo si tú hmotu ako dočasný prístrešok vypožičalo …
to, prosto iba to … večné, nemenné, idúc vekmi v línii, ( či .. v hmote tejto, či inej planéty či čohokolvek iného ) … tá podstata, ten zázrak, tá čistota, … sa dá možno najskôr získať s prístupom aké majú dietky …
začudovane, očarene, úprimne so srdcom na dlani … s úsmevom na tvári …
Ďakujem Ti ..
pekný zvyšok dníčka želám …
všetkým …