Anselm Grün v knihe Láska veľmi pekne opisuje tieto tri pojmy a ich prepojenie.
Zatiaľ čo čeština pozná iba jeden pojem pre lásku, gréci používali vyššie uvedené tri slová.
Pojem erós označuje žiadostivú lásku, erotickú príťažlivosť medzi mužom a ženou, veliacu mužovi hľadať si partnerku a dobývať ju. Preteká túžbou. Pieseň piesní ospevuje tento erotický vzťah ako najväčší dar Boha človeku. Autor tejto milostnej piesne ospevuje cit nasledujúcimi slovami:
Jak je krásná láska tvá, sestro má, nevěsto! Lepší je láska tvá než víno, vůne tvých mastí je nad všechny voňavky (Pís 4, 10). V závere nevesta vyznáva: Silná jako smrt je láska, nezlomná jako podsvětí je vášeň (…) Zátopy vod nemohou uhasit lásku a proudy řek ji neodplaví. Kdyby chtěl někdo za vše, co má v domě, koupit lásku, sklidí svrchovanou hanbu (Pís 8, 6n).
V jednom mýte je erós uznaný za prvého z bohov, ktorý prišiel na svet ako zjednotiteľ protikladného a vládne teda jednotiacou mocou, ktorá zvádza dohromady muža a ženu. Niektoré báje ho vykreslovali ako mladíka, ktorý rozsieva svoje šípy a koho zasiahne do srdca, u toho roznieti spaľujúci cit k vytúženému proťajšku.
Fília je láskou priateľskou. Netúži priateľa vlastniť, ale miluje ho pre neho samého a raduje sa z neho nech je, aký je. V helenizme vrcholí ochotou položiť za priateľa život. Ježíš da odvoláva na tento grécky ideál prehlásením: Nikdo nemá větší lásku než ten, kdo za své přátele poloýí svůj život (Jan 15, 13).
Agapé je láskou božskou, čistou a rýdzou. Je to bytostné, hlboké želanie dobra – nie iba priateľovi, ale každému človeku. To je Božia láska k nám a naša odpoveď Pánovi. Agapé nepožaduje od Boha ani od blížneho vôbec nič, pretože miluje svoj proťajšok iba kvôli nemu samému. Nemá žiadne vlastnícke nároky ani túžbu kontrolovať druhého. Je čistá a vyžaruje z nej odlesk božskej lásky.
Anselm Grün vysvetľuje, že si nesmieme predstavovať, že ak dôjdeme k agapé, predchádzajúce dva spôsoby odložíme, pretože všetky tri formy k sebe neoddeliteľne patria. Fília sa podieľa na sile erótu, ale aj agapé potrebuje erós, inak by bola bezvýznamná a bezmocná. Agapé naopak býva prítomná aj v eróte a potom ide o cudnú, čistú lásku.
Je možné tvrdiť aj to, že vzťah mystikov k Bohu bol obohacovaný silou erótu.
