Jeden krásny slnečný deň stálo Srdce na rázcestí so sklonenou hlavou. Ako šum letných lístkov sa šepotom ozvala Láska:
„Srdce moje, nebuď smutné,
obráť hlavu hore, ku mne.“
Srdcu srdce poskočilo, pretože už neverilo…
Pocítilo znova lásku Lásky,
a cesta sa zrazu zdala bez jedinej prekážky.
Láska šťastne zašepkala: „Ver mi“,
a Srdce vykročilo na novú cestu bez tmy.
Zašepkalo šťastne láske, svojim jemným hláskom:
„Nikomu neverím tak, ako tebe,
a práve preto verím aj sebe.“
Takto v jeden krásny slnečný deň Srdce znova pocítilo vedenie svojho vnútra, ktoré k nemu prehovorilo jazykom lásky.
Rovnakým spôsobom sa aj naše srdce ozýva a snaží sa nám prihovoriť. Pocitmi nám dáva na vedomie, čo je pre nás dobré a čo nie, ktorou cestou sa vybrať. Keď potrebujeme pomoc, stačí len naslúchať a nechať ho prehovoriť. Upriamiť svoju pozornosť do srdca, odkiaľ príde impulz k ďalšiemu kroku.
Nina
