Kniha o pastierovi

Kniha o pastierovi prišla na svet za zvláštnych okolností. Autorka ju objavila náhodou, keď po smrti istého profesora angličtiny kúpila jeho starú usadlosť vo Vermonte. Profesor mal všade truhlice, fascikle a veľa kníh, medzi ktorými sa našla aj kniha z 11. až 16. storočia. Väzba z jemnej kože mala vytlačený obrázok pastiera a medzi stránkami bol lístok „Treba dať preložiť“. Profesor to už nestihol a tak Joann Davisová našla prekladateľských expertov z najvýznamnejších univerzít s ktorými rok pripravovali Knihu o pastierovi, z ktorej dnes prinášam jeden pekný a nadčasový príbeh.

Ľahké ako pierko

Pastier spal. Snívalo sa mu, že je na vzdialenom mieste so zelenými pastvinami. Neboli tam tŕnisté kríky, ktoré by mohli poraniť ovce, neohrozovali ich ani nebezpečné hrádze. No najzvláštnejšie bolo, že na drevenej truhlici na rázcestí sedel vráskavý Starec a ukazoval smer.

„Vitaj,“ povedal Starec. „Hľadáš niečo?“

„Ako viete?“spýtal sa pastier.

„Podľa výrazu tvojej tváre. Mnohí ľudia, čo sem prichádzajú, sa usilujú nájsť novú cestu. Môžem ťa usmerniť, ale najprv treba odvážiť tvoje srdce.“

Pastier pozoroval, ako Starec vyberá z truhlice váhy s miskami.

„Nuž,“ poškriabal sa starec po hlave, „kde je to pierko?“

Šťastný ako dieťa v hračkárstve položil pierko na jednu misku váh. Potom siahol do pastierovej hrude a vybral srdce, ktoré pekne, zdravo pulzovalo.

„Čo robíte?“ spýtal sa pastier.

„Neboj sa,“ odvetil Starec. „Je s tebou spojené neviditeľným zlatým vláknom, takže sa nemôže stať nič zlé.“ Starec sa odmlčal a ustúpil. „Dobre. Tak ich teraz odvážme,“ povedal, kladúc srdce na druhú misku váh.

Pastier užasnuto civel. Vidieť vlastné pulzujúce srdce bolo dosť tajomné, ale aj veľmi prirodzené. Miska váh, na ktorej bolo srdce, hneď o čosi klesla.

„Hm,“ povedal Starec, „trochu ťažké. Niečo ťa trápi?“

„Záleží na tom?“ spýtal sa pastier.

„Veľmi,“ odvetil Starec. „Je lepšie putovať naľahko, bez smútku, hnevu či strachu. Bez žiarlivosti, predsudkov alebo zlosti.“

„Čo mám robiť?“ spýtal sa pastier.

„Každé ráno, keď sa zobudíš, prisľúb úsvitu, že udržíš svoje srdce ľahké ako pierko. Zopakuj to znova každý večer pri západe slnka.“

„A čo sa stane, keď to budem robiť?“ spýtal sa pastier.

Starec však zmizol a sen sa skončil.

About these ads

---