Ako sa rozvíjať cestou zjemňovania? Ide o to, že naše emocionálne stavy sú stavy nás ako vedomia, duše. Môžeme si privykať na život v tých či oných emocionálnych stavoch – hrubších alebo jemnejších. Vo videu Vladimir Antonov hovorí, že k tomu, aby sme postupovali týmto smerom je potrebné prijať zásadu maximálne možného neubližovania(škodu spôsobujeme ak klebetíme, kradneme, chováme sa k druhým bez náležitej úcty, ohovárame, žiarlime, neodôvodnene odmietame pomoc a aj vtedy, keď prebývame v hrubých emocionálnych stavoch).
Druhým krokom musí byť ovládnutie schopnosti neobmedzeného riadenia vlastných emócií. A nie je to vôbec zložité, pokiaľ vieme, ako. Dôkladné riadenie vlastnej emocionálnej sféry sa nazýva technika psychickej autoregulácie. To nie je možné dosiahnuť inak, než ovládnutím riadenia vlastných bioenergetických štruktúr, ktoré sa nazývajú čakry. Pretože ako bioenergetické orgány určujú naše psychické stavy: tie či oné emócie, úroveň energickosti, fyzické a duševné pracovné schopnosti atď., na energetickej čistote a stupni rozvoja čakier je tiež vo veľkej miere závislý náš zdravotný stav. Všetky čakry a tiež základné meridiány organizmu musia byť čisté a spoľahlivo fungovať.
A najdôležitejšou čakrou je anahata. Práve ona je schránkou duchovného srdca – najdôležitejšou časťou ľudského organizmu. Pretože práve a jedine rozvinutie duchovného srdca človeku umožňuje premeniť samého seba v Lásku, vypestovať samého seba do toho stavu, ktorý mu dáva právo priblížiť sa k Tvorcovi a vojsť do Jeho Príbytku.
Tvorca je Jediný, ale skladá sa z Množstva. Pričom sa to Množstvo trvalo doplňuje prostredníctvom do Neho Vchádzajúcich a obohacujúcich Ho Sebou. V tomto je život Vesmírneho Organizmu, nazvaného ľuďmi Absolútnom, v tom je Jeho Evolúcia. A pokiaľ milujeme Boha – musíme sa snažiť zúčastniť sa tohto procesu, rozvíjať samých seba a pomáhať v tom druhým. Veď predsa láska k Bohu je podobná láske medzi ľuďmi: ona zahrňuje usilovanie poznávať milovaného, usilovanie o splynutie s ním a tiež – usilovanie darovať mu seba. Protikladom toho je pseudoláska, ktorú zvrátení ľudia nazývajú “láskou“. Spočíva v chcení od objektu uspokojenie svojho chtíča (to znamená, v primitívnej egoistickej vášni), v prianí ovládať tento objekt…
Takže toto je to, v čom spočíva vyšší zmysel života každého z nás. Láska k Bohu je priamo spojená s Jeho štúdiom 
a nasledovaním Ho. Počiatočné znalosti o Bohu môžeme načerpať z kníh, prednášok alebo diskusií s druhými ľuďmi.
Po uplynutí nejakého času – bude dobré, keď pozitívne sa rozvíjajúci hľadač začne s ďalším štádiom skúmania a poznávania Boha – za hranicami materiálnych chrámov, na priestranstvách Stvorenia: v lesoch, na lúkach, v stepoch alebo na vodných priestranstvách – tam, kde je možné “otvoriť sa dokorán“ a rozliať sa duchovným srdcom do šírky, výšky a do hĺbky – v okolitom prostredí, ktoré je pre to priaznivé. Pokiaľ také možnosti využije, môže veľmi rýchlo vypestovať seba – ako duchovné srdce – do kilometrových rozmerov, potom – do stoviek a tisícov kilometrov. Práve tu sa nielen učíme milovať živú prírodu so všetkými jej najlepšími konkrétnymi prejavmi, ale prostredníctvom toho – i Jeho Tvorcu. Veď nie je možné zamilovať si Tvorcu, pokiaľ si predtým nezamilujeme Jeho Stvorenie!
Práve tu a tiež prostredníctvom vzájomných vzťahov s rovnako zmýšľajúcimi spoločníkmi, sa najlepším spôsobom učíme správnej etike a starostlivej láske. Aj pri prekonávaní ťažkostí získavame potrebnú silu vedomí a tiel. Tiež tu dostávame najlepšiu možnosť správneho rozvoja emocionálnej sféry – prostredníctvom zlaďovania s krásou v živej prírode.
Zdroj: Video Sattva hmly.
