Moja zábavka posledné mesiace :-)

A malé zamyslenie sa nad podobnosťou na prvý pohľad rozdielnych vecí.

Napriek tomu, že mi práca zaberá väčšinu času, vždy, keď mi čas ostane, háčkujem. Pomaličky to pokračuje ďalej a ďalej a moja skriňa sa zapĺňa háčkovanými detskými dečkami. Tak čo už, keď mi po každom dokončení deky napadne niečo nové, čo by som mohla vynoviť, urobiť inak, pridať, odobrať. Musím skúsiť Je veľmi dobrý pocit uvidieť výsledok svojej práce.

Pripomína mi to prácu na sebe, pretože tiež niekde začíname, pracujeme ďalej a takto to ide dokola, až kým neprídeme ku koncu niečoho, čo sa zakladá na prvotných krokoch, pretože práve tie nás posunuli tam, kde sme teraz. Je to ako aj v háčkovaní, posledné riadky by som nemala kam naháčkovať, ak by pod nimi neboli predchádzajúce. Na niečom treba stavať. A ako pokračujeme v ceste ďalej, vždy nás to posúva a prichádzajú nové veci, ktoré nás rozvíjajú a postrkujú k lepším výkonom a hlbšiemu sebapoznaniu.

Veľmi dúfam, že mi v skrini nebudú ležať do konca života a že ich buď využijem alebo aspoň niektoré darujem známym. Momentálne ma to veľmi netrápi, pretože potrebujem niečo robiť. Človek by si myslel, že bude z práce vysilený, ale nie, ešte mu ostáva energia aj na tvorenie. Zatiaľ som uháčkovala tri deky, teraz sa chystá štvrtá.

Mojím najkrajším dielom je dievčenská deka s vankúšikom (farebná na obrázku). Potom mám bielu deku pre bábätko, ďalšiu ružovo – bielu tiež pre dievčatko, teraz sa chystá bielo – tyrkysová a ešte rozmýšľam, že by bolo dobré aj niečo chlapčenské. Už som niečo začala, ale nedostávam sa k tomu a začínam radšej vždy niečo iné.  Toľko o mojej úvahe “háčkovanie sa podobá duchovnému rastu”

Máte aj vy nejakú zábavku, ktorá vás naplňuje?

About these ads

---