Zaujímavé stretnutie

Dnes som sa ako obyčajne, keď chodíme ku starkým, vybrala do lesa. Cestou začalo trošku pokvapkávať, ale nevadilo mi to. Keď som v lese, je mi vždy tak dobre, pozdvihuje ma to na srdci a naplňuje. Spievala som si hebrejské žalmy a zrazu sa prihnal silný vietor. Bolo to také magicky úžasné, cítila som sa naplnená ešte viac, pospevovala som si ešte hlasnejšie. Potom som si spomenula, ako sestra vravela, aby som nebola dlho a tak som sa teda vybrala nazad s tým neopísateľné naplňujúcim pocitom v srdci. Bola som úplne rozžiarená i keď do lesa som nešla smutne, len tak normálne (ale nenaplnene na srdci). Cestou nazad sa stalo čosi zvláštne, nad čím stále premýšľam, pretože mám z toho taký zvláštny, ale dobrý pocit.

Pre to, aby som nastúpila na lesnú cestu, prechádzam okolo ohrady, kde sú dva kone. Cestou tam som videla iba tie kone a žiadneho človeka. Lenže keď som sa vracala, zrazu tam stál jeden pán, ktorý mal v rukách hrable a niečo v tej ohrade robil. Všimla som si, ako sa na mňa pozerá a mala som pocit, že mi chce niečo povedať, tak som si vybrala jedno slúchadlo z ucha. Zrazu sa opýtal: „Je už lepšie?“

Prekvapene a s úsmevom som sa opýtala: „A čo?“

Povedal niečo v zmysle, že keď som vchádzala do lesa, vyzerala som smutne a že sa to zmenilo. Bola som skutočne prekvapená (pretože kde sa tam vzal? ako to, že ma videl a ja jeho nie, keď som prichádzala?), tak mi zvýšilo iba na prosté: „Áno, ďakujem, je to lepšie“.

Potom povedal niečo krásne: „Stromy všeličo vyfúkajú.“

A ja na to už len: „Áno, a nielen stromy.“

Rozmýšľam nad tým doteraz, bolo to také čarovné, príjemné. Boli sme úplne cudzí ľudia, a predsa som necítila, že by sme si boli cudzí. Akoby videl do môjho vnútra, akoby sme boli spojený. Rada by som sa s ním bola pozhovárala viac, stál tam vedľa neho aj psík, ale nevedela som, čo povedať a rozmýšľala som aj nad tým, ako myslel to, čo povedal. Tak som po mojej poslednej vete odišla. Musím však stále rozmýšľať nad tým, že som do lesa skutočne nešla smutná, ale na srdci som pozdvihnutá nebola a teda mi nedá nemyslieť si, či ten pán nemyslel smútkom môj vnútorný stav, ktorý je iný ako ten „naplnený“. Ale ako by to vedel? Neviem síce, ako to myslel on, viem len, čo som pri tom cítila ja. A bolo to naozaj príjemné stretnutie. Jedna jediná veta a ja som na neho po celej ceste domov myslela ako na učiteľa. Toto všetko mi niečo dalo, ten pán mi niečo dal, len neviem opísať, čo to je. Ale cítim to.

About these ads

---