Mlčanie ako cesta k stretnutiu so sebou (k premene srdca)

Mlčanie je cesta, na ktorej sa stretávame so sebou. Mlčanie neznamená iba, že nehovoríme, ale aj, že pustíme z ruky všetky možnosti a činnosti, ktoré nás odvádzajú od samých seba. V mlčaní objavíme, ako to s nami vyzerá, je to akoby analýza nášho stavu – nič si nenahovárame, vidíme, čo sa v nás deje. Mlčanie nám pomáha získať odstup od nášho rozrušenia či hnevu, môže nám pomôcť lepšie spoznať seba tým, že si ho najprv podržíme v sebe a analyzujeme ho.

Mlčanie vnáša poriadok do chaosu našich emócií aj agresií. Pekne sa to opisuje v nasledujúcom rozprávaní:

Otec Poimen povedal: „Ste prázdny džbán. Ak ho naplní niekto hadmi, jaštermi a škorpiónmi a potom ho uzavrie, nezomrie tam všetka tá háveď? Ale keď ten džbán necháte otvorený, nevylezie tá háveď a nepohryzie ľudí? Presne tak je tomu s človekom. Keď si dáva pozor na svoj jazyk a dokáže zavrieť ústa, potom zostanú všetky zvieratá vo vnútri. Ak však otvorí ústa, tu tie zvieratá vylezú,pohryzú brata a Pán proti tomu človeku vzplanie hnevom.“

Hovorením vystupujú všetky nespracované emócie von. Na vzduchu ale nemôžu byť spracované. Mlčanie emócie a agresie nepotlačuje, ale krotí ich a vnáša do nich poriadok. Hovorením sa naše emócie vždy znovu rozvíria, mlčaním sa usadia. Je to ako s vínom. Pohybom sa zakalí, pokojným uskladnením sa kal usadí a víno sa prejasní.

 

Túto schopnosť mlčania – vnášať do nášho srdca jas – popisuje jedna čínska báseň:

Kdo je s to tichem projasnit kal?

Kdo je schopen takové dávky ticha,

která by projasnila neprůhledné?

Ticho je schopnost

delat z kalné čistou vodu.

 

Vnútorné vzrušenie býva ventilovaním zosilnené. Ak je vyslovené, často sa rozčúlenie nad druhým zosilní. Sme potom voči tomu druhému zatvrdení. Mlčanie je jedným z prostriedkov, ako toto vzrušenie spracovať. Mlčať neznamená byť bez emócií. Je to však pokus, ako emócie upokojiť.

 

O otcovi Agathonovi sa hovorí: „Tri roky nosil v ústach kameň, aby sa naučil mlčať.“

 

Vonkajšie mlčanie teda pomôže k upokojeniu vnútorných emócií. Práve, keď niekto nemôže s druhým človekom vyjsť a ustavične sa nad ním vzrušuje, môže vonkajší zákaz hovorenia pomôcť, aby sa zmenil aj jeho vnútorný postoj voči tomu človeku.

Mlčanie je tu ukáznenosť, ktorá má vytvoriť taký vnútorný postoj. Samo od seba to nejde. Vonkajšia kázeň však môže viesť k určitej premene srdca.

Nejde tu o potlačenie hnevu, ale o jeho spracovanie.

Zdroj:

(Anselm Grün - O mlčení)

About these ads

---