„Chceme správne napredovať? Snažme sa teda kráčať po ceste, ktorá je nám blízka. Dobre si zapamätaj, čo Ti poviem: Niekedy túžime byť dobrí ako anjeli, a zabúdame byť dobrými ľuďmi. Naša nedokonalosť nás bude sprevádzať až po hrob. Do neba sa nedostaneme bez kontaktu so zemou.
Nesmieme tu zadriemať, ani sa sem neustále vracať, lebo sme ako malé kuriatka, no bez krídel. Nášmu telesnému životu postupne odumierame, to je normálny zákon, ktorý určila prozreteľnosť. Tak isto však treba deň za dňom umŕtvovať aj naše nedokonalosti. Ó, šťastné nedokonalosti, mohli by sme zvolať. Pomáhajú nám totiž spoznať našu veľkú biedu, cvičia nás v pokore, v opovrhovaní sebou, v trpezlivosti a usilovnosti. Napriek našim nedokonalostiam Boh hľadí na ochotu a pripravenosť nášho srdca, ktorá je dokonalá.“
(List Erminii Garganiovej z 3. marca 1917, s. 62-63)
Gianluigi Pasquale: 365 dní s Pátrom Piom
Veľmi pekný a výstižný článok Ninka. Ten prvý odstavec bol na túto dobu veľmi výstižný!
Ale pravdivý
Ďakujem Isia.
Mila Nina jsem rad, ze se u Tebe objevuji casteji clanky s krestanskou tematikou. Jak to citim ja, ve vychodnich ucenich nenaleznes teplo Lasky a hodnotu Utrpeni, spise zakon karmy a prevtelovani a to je pro mne prilis chladne. Rekl bych, ze pro nas evropany je krestanstvi blizsi a kratsi cestou k Bohu.
Sentix,
ďakujem za tvoj názor. Tiež som si všimla, že východná filozofia uznáva iba karmu, dokonca jej prísny zákon – ty si to urobil a za to aj zaplatíš. Ale kresťanstvo má ešte niečo oveľa viac, niečo, čo som zatiaľ v iných náboženstvách nepostrehla (možno okrem judaizmu). Došlo v chápaní karmy akoby ďalej, pretože v ňom existuje pokánie.