Rešpekt sa v synonymickom slovníku označuje aj ako uznanie kvality, resp. uznanie toho, že ten druhý je tiež hodnotný a cenný ako ja. Pokiaľ niekoho nerešpektujem, neuznávam jeho hodnotu, neprijímam ho takého, akého ho stvoril Boh. Nedokážem skloniť hlavu a priznať si, že nie som o nič viac, ako je on i keď toho druhého rada mať nemusím. Pokiaľ som povýšenecká a pyšná, nikdy neuznám, že by bol niekto taký dobrý, ako ja. Najmä nie niekto, koho nemám rada. Videla by som ho zo svojho piedestálu, z miesta, na ktoré som sa sama povýšila a odtiaľto by som sa na neho dívala. Duchovná pýcha sa prejavuje aj tým, že si o sebe myslím, aká som úžasná a dokonalá, pretože sa venujem ezoterike a pri pohľade na normálnych ľudí si uvedomujem svoju výnimočnosť, pritom je to iba pýcha, ktorá ma oddeľuje od pravdy – že nie som nič viac ani vtedy, ak sa zaoberám ezoterikou. Alebo pri pohľade na iných duchovných ľudí si môžem myslieť, že aj tak som ja tá, ktorá vie veci najlepšie.
Niekedy ľudí nerešpektujeme, pretože nie sú ako my. Nesprávajú sa rovnako, nevieme ich pretvoriť na svoj vlastný obraz i keby sme chceli, nepritakávajú nám ako ostatní, odporujú všetkému, v čo veríme. A keďže nie sú ako my, nemusíme ich považovať za hodnotných, pretože hodnotu meriame podľa seba, podľa toho, akí sme my sami. A keď ten druhý nie je ako my, myslíme si často, že nie je hodnotný ako my. Pokiaľ niekoho nerešpektujem, chyba nie je v tom druhom, ale vo mne, pretože tu existuje niečo, čo mi bráni prijímať druhého takého, aký je.
“Skrúšenému duchom je lepšie byť s poníženými, ako deliť sa s pyšnými o korisť.” (Prís 16:19)
“pokiaľ niekoho nerešpektujem, chyba nie je v tom druhom, ale vo mne, pretože tu existuje niečo, čo mi bráni prijímať druhého takého, aký je.”
a seba? seba rešpektuješ takú aká si?
prečo sa toľko hneváš? nemusíš odpovedať .. je jedno či sa hneváš alebo nie, je podstatné rešpektovať aj to že sa tak cítiš … to je celé
Neviem lilah, prečo si myslíš, že sa hnevám alebo, že sa nerešpektujem. Nehnevám sa, nemám sa prečo. A keď by som sa aj, no a čo? Stalo sa, kvôli tomu, čo cítim, sa na seba hnevať nebudem
To je asi to prvé, byť v pohode so samým sebou. Inak by som o tom zrejme ani nemohla písať (o rešpektovaní iných), pretože začať treba od seba.
K tejto téme sme mali viac článkov, ale jeden s tých naj bol od našej čitateľky (psychológ-pedagóg). je v ňom zhrnuté všetko:
http://eldhwen.wordpress.com/2012/01/22/neucta-k-zivotu-je-pohrdanim/