Dnes som si cestou domov z práce zapla rádio a práve púšťali svätú omšu, kde sa čítal Pavlov List Efezským (o starom a novom človeku). Tak veľmi ma zaujali prednesené slová, že som si túto pasáž vyhľadala aj doma, pretože pojednáva o našom správaní a konaní, ktoré by sme mali prispôsobiť vyšším duchovným požiadavkam kvôli svojmu rastu. Nech si z týchto múdrych slov vezme každý to, čo uzná za vhodné:
17Preto hovorím a dosvedčujem v Pánovi: Už nežite, ako žijú pohania, v márnosti svojho zmýšľania, 18so zatemneným rozumom, odcudzení Božiemu životu pre nevedomosť, ktorá sa ich zmocnila, a pre zaslepenosť ich srdca. 19Oni otupeli a oddali sa necudnosti a nenásytne žiadostivo páchajú každú nečistotu. 20Vy ste sa tak o Kristovi neučili, 21ak ste vôbec o ňom počuli a v ňom boli vyučení, ako je pravda v Ježišovi, 22že máte odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, 23a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, 24obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti. 25Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so svojím blížnym, veď sme si navzájom údmi. 26Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom; 27a nedávajte miesto diablovi! 28Kto kradol, nech už nekradne, ale radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby mal z čoho dať núdznemu. 29Z vašich úst nech nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na potrebné budovanie, aby prinášalo milosť tým, čo počúvajú. 30A nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, v ktorom ste označení pečaťou na deň vykúpenia. 31Akákoľvek zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie, krik a rúhanie aj každá iná zloba nech sú ďaleko od vás. 32Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!
