„Poďte ku kraju,“ povedal. Oni povedali: „Bojíme sa.“
„Poďte ku kraju,“ povedal. Oni išli.
Strčil do nich…a oni leteli.
Guillaume Apollinaire
Pre dámy: Ste krajšie, než si myslíte!
Video s prekvapivým výsledkom o tom, ako ženy vidia svoju krásu. Značka Dove sa snaží citlivo upozorniť na to, ako ženy vnímajú seba. V tomto experimente vytvára špecialista, ktorý kreslí podobizne zločincov podľa popisu svedkov dva portréty. Prvý maľuje podľa vlastného popisu žien, kým druhý podľa opisu niekoho, s kým sa zoznámili krátko predtým. Ako to všetko skončí? Možno už tušíte, ale oplatí sa to vidieť i na vlastné oči.
Krátke trojminútové video vám možno pomôže vnímať inak seba a svoju krásu. Alebo vás len tak pohladí skutočnosť, ako boli dojaté ženy, ktoré sa tohto experimentu zúčastnili a uvedomili si, ako o sebe hovoria a že ich iní môžu vnímať oveľa krajšie. Myslím, že po tomto experimente sa i dámy začali o niečo viac ceniť.
“Bez lásky je pusto aj v nebesiach.” (Dante Alighieri)
Doprajme si pohladenie duše aj takýmto spôsobom…
“Všetko šťastie človeka spočíva v láske. Si taký veľký a máš takú cenu, akú veľkú hodnotu má to, čo miluješ.” Sv. Ignác z Loyoly
Pestovanie dobra.
Pokiaľ budeš pestovať dobro a cnosti,
osud ťa obíde vo všetkej svojej zlosti.
Hľaď vždy odpútaným byť
a múdrosti srdca zbierať,
takto prežiješ v ťažkých časoch
i pod nadvládou zvierat.
Nina
Čo robiť v ťažkej situácii alebo byť morálny až do konca.
Z listu Thomasa Jeffersona, 19. augusta 1785.
Radšej sa vzdaj peňazí, vzdaj sa slávy, vzdaj sa vedy, vzdaj sa samotnej zeme so všetkým, čo je na nej, ako by si mal urobiť niečo nemorálne. A nikdy nepredpokladaj, že v nejakej situácii alebo za istých okolností je pre teba najlepšie urobiť niečo i len trochu nečestné. Kedykoľvek sa chystáš niečo urobiť, aj keď vieš, že sa o tom nikto iný nedozvie, spýtaj sa sám seba, ako by si konal, keby sa na teba pozeral celý svet, a konaj podľa toho.
Povzbudzuj všetky svoje dispozície k cnostiam, a precvičuj si ich vždy, keď sa na to objaví príležitosť. Buď si istý, že precvičovaním zosilnejú podobne, ako ľudské telo, a cvičenie z nich spraví zvyk. Môžeš si byť istý, že z praktizovania najčistejšej cnosti získaš najúžasnejšiu útechu v každej chvíli života i vo chvíli smrti.
Ak sa niekedy ocitneš obklopený ťažkosťami a mätúcimi okolnosťami, z ktorých sa nebudeš vedieť vymotať, urob to, čo je správne, a buď si istý, že to ťa najlepšie vyslobodí aj z tých najhorších situácií. Hoci vtedy, keď robíš jeden krok, nevidíš, aký bude ďalší, nasleduj pravdu, spravodlivosť a priame konanie a ver, že ťa vyvedú z labyrintu tou najľahšou cestou.
Uzol, ktorý si považoval za gordický, sa pred tebou sám rozpletie. Niet väčšej chyby, ako predpokladať, že človek sa vymotá z ťažkostí pomocou intríg, úskokov, pretvárky, prikrášľovania, nepravdy, či nespravodlivosti. Čítaj zvyšok článku »
Aký je ten Váš?
“Človek je spisovateľom vlastnej knihy, ktorá sa volá život. Záleží len od fantázie človeka, aký bude jej príbeh.” Lukáš Koribský
Čarovná príroda.
Ako sa hovorí, v jednoduchosti je krása. Dnes sa mi ju podarilo aj zachytiť. Alebo slovami Hansa Christiana Andersena:
“Všetky knihy zožltnú, ale kniha prírody má každý rok nové, nádherné vydanie.”
Poučenia z poézie IV.: Uvedomovanie si vlastných nedostatkov.
Šťastná duše vědomá si vlastních nedostatků –
každý, kdo své chyby vidí, nepropadá zmatku.
I kdybys měl desatery vousy na své líci,
hledej nejdřív chybu v sobě a buď chápající.
Dokud však se nezlíbí vyrašit vousu tvému,
nespílej, holobrádku, jinému bezvousému!
Rúmí
Z Masnavíje ma´naví
Pripútanosť obmedzuje.
“Pripútať sa k nejakému guruovi, nejakému avatarovi, jednému náboženstvu, jednej viere, znamená vidieť iba hviezdy. Uveriť v nekonečné Bytie a v jeho prítomnosť v srdci, znamená vidieť samotnú prázdnu oblohu. Hviezdy prichádzajú a odchádzajú, rozpadávajú sa a miznú, ale obloha zostáva.”
(Paul Brunton, Perspektivy 28:6)
Mágia jednoduchosti.
“Hudba je sladká, líbezná mluva, každému srdci srozumitelná. Pro city, pro něž by v žádné řeči slov se nenašlo, ona má výraz, v ní každý najde ohlasu.” (Božena Němcová)
“Hudba a rytmus nachádzajú cestu k najskrytejším miestam duše.” (Platón)
Sebainiciácia, časť V.: Vnútorná prevýchova.
Niekoľko bodov od Paula Bruntona k vnútornej prevýchove. Základy by sme mohli zhrnúť na základe jeho knihy “Cvičení pro hledání” takto:
1, Prvé kroky na ceste si vyžadujú, aby si žiak uvedomil svoje chyby a rozhodol sa ich odstrániť.
2, Podstatné je odmietať negatívne myšlienky, prijímať a udržovať kladné.
3, Nech žiak dáva pozor na spôsob, akým reaguje na skúsenosti, okolnosti a ľudí. Je potrebné mať sa na pozore pred príťažlivosťami a odpudivosťami, ktoré vyvolávajú (napr. určité osoby, situácie). Ďalej pred citmi, ktoré podnecujú a pred túžbami, ktoré prebúdzajú.
4, Cesta začína upokojením mysle a citov, premožením vášní a pravidelnou meditáciou.
5, Je tiež potrebný určitý vypestovaný zmysel pre pravdu, rozvoj srdca a mysle, ktoré prinášajú schopnosť rozlišovať medzi zdaním a realitou, medzi nižšími a vyššími hodnotami, osobnými názormi a neosobnými faktami. Čítaj zvyšok článku »
Poučenia z poézie III.: Z Masnavíje ma´naví (veršov s vnútorným zmyslom).
Poučná báseň od slávneho mystika, zakladateľa dervišského rádu Džaláleddína Rúmího.
O čtyřech Indech
Čtvero Indů kdysi vešlo v mešitu,
úctu Bohu vzdát a pomodlit se tu.
Alláha z nich každý vyzýval v okamžení
chtě modlitbou zjevit svoje ponížení.
Přišel moezzin a první z nich ho okřik:
„Moezzine, modlíme se a ty tropíš pokřik!“ Čítaj zvyšok článku »
Indická mantra lásky: Tumi Bhaja Re Mana.
Prekrásna indická mantra lásky, ktorá sa pomaličky zvukovo rozvíja do harmonicky spojených tónov sprevádzajúce jemné zvuky spevu. Odporúčam vypočuť si ju celú pre odhalenie jej krásy (a krásy vo vás).
Tumi Bhaja re Mana, Tumi Japa re Mana
Om, Shri Ram Jaya Ram
Japa re Mana
Oh, myseľ, môj drahý priateľ, vždy odriekaš meno Božie,
odovzdaný Najvyššiemu,
vždy opakuješ meno Boha.
(Link na stiahnutie pod videom) Čítaj zvyšok článku »
Milosť a spása.
„Žiadny Mahariši či iní učitelia nás nemôžu spasiť. Je to Duch svätý, ktorý svojou Milosťou človeka spasí. Nepovažujme človeka za Boha a nezanedbávajme pravého Boha, ktorý k nám musí prísť priamo a priamo na nás pôsobiť.“
„Milosť je dobrotivá sila vyžarujúca z Nadja. Je tu stále, ale nadvláda zvieracej prirodzenosti a ega bránia jej vstupu do vedomia. Keď je táto nadvláda dostatočne oslabená, Milosť vstupuje častejšie a častejšie do hry prostredníctvom zábleskov, ale aj inak.“
„Milosť začala, keď pociťujeme z vnútra priťahovanie, ktoré nás popudzuje, aby sme sa venovali uctievaniu, modlitbám, meditáciám. Štúdium, cvičenia, sebakázeň, modlitba, duchovná túžba a meditácia – toto úsilie nakoniec musí privolať Milosť ako odmenu.“
(Paul Brunton, Perspektivy, kap. 18)
Desať znamení zušľachťovania a rozvoja.
Keď si vezmeš učenie k srdcu, objaví sa desať znamení:
1, Keď prestáva chamtivé uchopovanie, je to znamením, že si vypudila zlého ducha pripútanosti na materiálnom svete.
2, Keď sa zmenšuje pripútanosť, je to znamením oslobodenia sa od ctižiadostivého chcenia.
3, Keď sa prestávajú objavovať rušivé emócie, je to znamením, že bolo päť jedov uzmierených zvnútra (hnev, chcenie, pýcha, závisť, hlúposť).
4, Keď mizne sebectvo, znamená to, že si zahnala zlého ducha lipnutia na sebe.
5, Keď ti nič nie je trápne a k ničomu sa neviažeš, je to znamením, že sa tvoje klamné vnímanie zrútilo. Čítaj zvyšok článku »
Príbeh žiaka, ktorý sa stal adeptom II.: O spájaní rôznych učení a neobmedzovaní sa.
Adept meditoval pod palmovým stromom, keď začal duť silný vietor. Na svoj vnútorný popud meditáciu ukončil a ešte so zatvorenými očami vychutnával príval vetra, ktorý sa ľahučko dotýkal jeho tváre. „Tichá symfónia“, pomyslel si náhle, keď si uvedomil, že v prítomnosti tohto úkazu sa začalo radosťou ozývať jeho srdce, ktoré takto krásne plesá pri zvukoch nádhernej hudby. Keď vietor stíchol, mladík sa vydal na prechádzku, pričom bol pozornosťou neustále vo svojom vnútri. Snažil sa udržať svoje príjemné pocity čo najdlhšie. Ako sa tak prechádzal, všimol si starého muža stojaceho oproti dvom dospievajúcim deťom. Zaujalo ho, čo im môže asi tak horlivo vysvetľovať a preto sa presunul do ich blízkosti. Zdalo sa mu totiž, že starý muž deťom niečo dôležité vysvetľuje, o niečom ich poučuje. A Majster mu predsa poradil, aby bol ostražitý, pretože múdrosť môže prijímať nielen z jeho úst.
Adept sa posadil dosť ďaleko, aby nenarušil atmosféru, v ktorej prebiehalo horlivé učenie, avšak aj dosť blízko, aby jasne počul slová starého muža. Sediac na drevenom sude načúval jeho učeniu, keď zrazu došlo k rozdielnej výmene názorov. Reč bola o starých a svätých textoch, pričom si jedno z detí nechcelo pripustiť, aby boli platné a pravdivé aj iné učenia okrem toho, ktoré sa sami učili.
„Žijeme predsa v Egypte, prečo by sme mali prijímať múdrosti iných krajín, keď aj naša má svoju vlastnú? Čo nás po tom, čo sa píše v ich písmach, keď sa máme čo dozvedieť z našich? Ich učenie ani nemusí byť pravdivé ako to naše. O tom našom aspoň naozaj vieme, že neklame. Ako máme vedieť, čo je pravda a čo lož v tom ich? A či vôbec v nej niečo pravdivé je?“, namietal chlapec. Starec videl, že chlapcovo ego je príliš veľké a jeho oči neuznávajú zatiaľ nič, čo je mimo ich dosahu. Závoj je ešte neodkrytý a prepúšťa len toľko svetla, koľko je potrebné k životu. Otočil sa teda k dievčaťu a opýtal sa na jej názor. Čítaj zvyšok článku »
Pomoc náš rozvoj zrýchli.
Všetci namáhavo šplháme na vrchol prianí, ktoré chováme vo svojom srdci.
Ak vám pritom nejaký iný snaživec ukradne batoh a mešec, a vďaka tomu prvému stlstne a to druhé ho zaťaží, mali by ste ho poľutovať.
Kvôli tlstote bude pre neho šplhanie obtiažnejšie a záťaž jeho cestu predĺži.
Ale ak vy vo svojej chudosti uvidíte, ako ten tlsťoch lapá po dychu, pomôžte mu ísť ďalej; vašu rýchlosť to ešte zvýši.
Chalíl Džibrán
Paul Brunton: Pravé umenie ako výzva k Božskému zdroju.
„Žiadny umelec skutočne nič netvorí. Všetko, čo môže robiť, je snažiť sa sprostredkovať ostatným to, čo je sprostredkované jemu.“ (P.B. 14:26)
„Tvorivá schopnosť by sa mala pestovať a rozvíjať ako veľká pomoc k duchovnému rastu i ako jeho výraz.“ (P.B. 14:23)
K čomu nakoniec vyzýva pravé umenie? Nie k dielu, ktoré je jeho vyjadrením, ale k duchu, ktorý ho inšpiruje, k božskému zdroju, ktorý nám pripomína.“ (P.B. 14:27)
Z knihy Perspektivy
