Pokiaľ budeš pestovať dobro a cnosti,
osud ťa obíde vo všetkej svojej zlosti.
Hľaď vždy odpútaným byť
a múdrosti srdca zbierať,
takto prežiješ v ťažkých časoch
i pod nadvládou zvierat.
Nina
Čo robiť v ťažkej situácii alebo byť morálny až do konca.
Z listu Thomasa Jeffersona, 19. augusta 1785.
Radšej sa vzdaj peňazí, vzdaj sa slávy, vzdaj sa vedy, vzdaj sa samotnej zeme so všetkým, čo je na nej, ako by si mal urobiť niečo nemorálne. A nikdy nepredpokladaj, že v nejakej situácii alebo za istých okolností je pre teba najlepšie urobiť niečo i len trochu nečestné. Kedykoľvek sa chystáš niečo urobiť, aj keď vieš, že sa o tom nikto iný nedozvie, spýtaj sa sám seba, ako by si konal, keby sa na teba pozeral celý svet, a konaj podľa toho.
Povzbudzuj všetky svoje dispozície k cnostiam, a precvičuj si ich vždy, keď sa na to objaví príležitosť. Buď si istý, že precvičovaním zosilnejú podobne, ako ľudské telo, a cvičenie z nich spraví zvyk. Môžeš si byť istý, že z praktizovania najčistejšej cnosti získaš najúžasnejšiu útechu v každej chvíli života i vo chvíli smrti.
Ak sa niekedy ocitneš obklopený ťažkosťami a mätúcimi okolnosťami, z ktorých sa nebudeš vedieť vymotať, urob to, čo je správne, a buď si istý, že to ťa najlepšie vyslobodí aj z tých najhorších situácií. Hoci vtedy, keď robíš jeden krok, nevidíš, aký bude ďalší, nasleduj pravdu, spravodlivosť a priame konanie a ver, že ťa vyvedú z labyrintu tou najľahšou cestou.
Uzol, ktorý si považoval za gordický, sa pred tebou sám rozpletie. Niet väčšej chyby, ako predpokladať, že človek sa vymotá z ťažkostí pomocou intríg, úskokov, pretvárky, prikrášľovania, nepravdy, či nespravodlivosti. Čítaj zvyšok článku »
Poučenia z poézie IV.: Uvedomovanie si vlastných nedostatkov.
Šťastná duše vědomá si vlastních nedostatků –
každý, kdo své chyby vidí, nepropadá zmatku.
I kdybys měl desatery vousy na své líci,
hledej nejdřív chybu v sobě a buď chápající.
Dokud však se nezlíbí vyrašit vousu tvému,
nespílej, holobrádku, jinému bezvousému!
Rúmí
Z Masnavíje ma´naví
Pripútanosť obmedzuje.
“Pripútať sa k nejakému guruovi, nejakému avatarovi, jednému náboženstvu, jednej viere, znamená vidieť iba hviezdy. Uveriť v nekonečné Bytie a v jeho prítomnosť v srdci, znamená vidieť samotnú prázdnu oblohu. Hviezdy prichádzajú a odchádzajú, rozpadávajú sa a miznú, ale obloha zostáva.”
(Paul Brunton, Perspektivy 28:6)
Sebainiciácia, časť V.: Vnútorná prevýchova.
Niekoľko bodov od Paula Bruntona k vnútornej prevýchove. Základy by sme mohli zhrnúť na základe jeho knihy “Cvičení pro hledání” takto:
1, Prvé kroky na ceste si vyžadujú, aby si žiak uvedomil svoje chyby a rozhodol sa ich odstrániť.
2, Podstatné je odmietať negatívne myšlienky, prijímať a udržovať kladné.
3, Nech žiak dáva pozor na spôsob, akým reaguje na skúsenosti, okolnosti a ľudí. Je potrebné mať sa na pozore pred príťažlivosťami a odpudivosťami, ktoré vyvolávajú (napr. určité osoby, situácie). Ďalej pred citmi, ktoré podnecujú a pred túžbami, ktoré prebúdzajú.
4, Cesta začína upokojením mysle a citov, premožením vášní a pravidelnou meditáciou.
5, Je tiež potrebný určitý vypestovaný zmysel pre pravdu, rozvoj srdca a mysle, ktoré prinášajú schopnosť rozlišovať medzi zdaním a realitou, medzi nižšími a vyššími hodnotami, osobnými názormi a neosobnými faktami. Čítaj zvyšok článku »
Poučenia z poézie III.: Z Masnavíje ma´naví (veršov s vnútorným zmyslom).
Poučná báseň od slávneho mystika, zakladateľa dervišského rádu Džaláleddína Rúmího.
O čtyřech Indech
Čtvero Indů kdysi vešlo v mešitu,
úctu Bohu vzdát a pomodlit se tu.
Alláha z nich každý vyzýval v okamžení
chtě modlitbou zjevit svoje ponížení.
Přišel moezzin a první z nich ho okřik:
„Moezzine, modlíme se a ty tropíš pokřik!“ Čítaj zvyšok článku »
Milosť a spása.
„Žiadny Mahariši či iní učitelia nás nemôžu spasiť. Je to Duch svätý, ktorý svojou Milosťou človeka spasí. Nepovažujme človeka za Boha a nezanedbávajme pravého Boha, ktorý k nám musí prísť priamo a priamo na nás pôsobiť.“
„Milosť je dobrotivá sila vyžarujúca z Nadja. Je tu stále, ale nadvláda zvieracej prirodzenosti a ega bránia jej vstupu do vedomia. Keď je táto nadvláda dostatočne oslabená, Milosť vstupuje častejšie a častejšie do hry prostredníctvom zábleskov, ale aj inak.“
„Milosť začala, keď pociťujeme z vnútra priťahovanie, ktoré nás popudzuje, aby sme sa venovali uctievaniu, modlitbám, meditáciám. Štúdium, cvičenia, sebakázeň, modlitba, duchovná túžba a meditácia – toto úsilie nakoniec musí privolať Milosť ako odmenu.“
(Paul Brunton, Perspektivy, kap. 18)
Desať znamení zušľachťovania a rozvoja.
Keď si vezmeš učenie k srdcu, objaví sa desať znamení:
1, Keď prestáva chamtivé uchopovanie, je to znamením, že si vypudila zlého ducha pripútanosti na materiálnom svete.
2, Keď sa zmenšuje pripútanosť, je to znamením oslobodenia sa od ctižiadostivého chcenia.
3, Keď sa prestávajú objavovať rušivé emócie, je to znamením, že bolo päť jedov uzmierených zvnútra (hnev, chcenie, pýcha, závisť, hlúposť).
4, Keď mizne sebectvo, znamená to, že si zahnala zlého ducha lipnutia na sebe.
5, Keď ti nič nie je trápne a k ničomu sa neviažeš, je to znamením, že sa tvoje klamné vnímanie zrútilo. Čítaj zvyšok článku »
Príbeh žiaka, ktorý sa stal adeptom II.: O spájaní rôznych učení a neobmedzovaní sa.
Adept meditoval pod palmovým stromom, keď začal duť silný vietor. Na svoj vnútorný popud meditáciu ukončil a ešte so zatvorenými očami vychutnával príval vetra, ktorý sa ľahučko dotýkal jeho tváre. „Tichá symfónia“, pomyslel si náhle, keď si uvedomil, že v prítomnosti tohto úkazu sa začalo radosťou ozývať jeho srdce, ktoré takto krásne plesá pri zvukoch nádhernej hudby. Keď vietor stíchol, mladík sa vydal na prechádzku, pričom bol pozornosťou neustále vo svojom vnútri. Snažil sa udržať svoje príjemné pocity čo najdlhšie. Ako sa tak prechádzal, všimol si starého muža stojaceho oproti dvom dospievajúcim deťom. Zaujalo ho, čo im môže asi tak horlivo vysvetľovať a preto sa presunul do ich blízkosti. Zdalo sa mu totiž, že starý muž deťom niečo dôležité vysvetľuje, o niečom ich poučuje. A Majster mu predsa poradil, aby bol ostražitý, pretože múdrosť môže prijímať nielen z jeho úst.
Adept sa posadil dosť ďaleko, aby nenarušil atmosféru, v ktorej prebiehalo horlivé učenie, avšak aj dosť blízko, aby jasne počul slová starého muža. Sediac na drevenom sude načúval jeho učeniu, keď zrazu došlo k rozdielnej výmene názorov. Reč bola o starých a svätých textoch, pričom si jedno z detí nechcelo pripustiť, aby boli platné a pravdivé aj iné učenia okrem toho, ktoré sa sami učili.
„Žijeme predsa v Egypte, prečo by sme mali prijímať múdrosti iných krajín, keď aj naša má svoju vlastnú? Čo nás po tom, čo sa píše v ich písmach, keď sa máme čo dozvedieť z našich? Ich učenie ani nemusí byť pravdivé ako to naše. O tom našom aspoň naozaj vieme, že neklame. Ako máme vedieť, čo je pravda a čo lož v tom ich? A či vôbec v nej niečo pravdivé je?“, namietal chlapec. Starec videl, že chlapcovo ego je príliš veľké a jeho oči neuznávajú zatiaľ nič, čo je mimo ich dosahu. Závoj je ešte neodkrytý a prepúšťa len toľko svetla, koľko je potrebné k životu. Otočil sa teda k dievčaťu a opýtal sa na jej názor. Čítaj zvyšok článku »
Pomoc náš rozvoj zrýchli.
Všetci namáhavo šplháme na vrchol prianí, ktoré chováme vo svojom srdci.
Ak vám pritom nejaký iný snaživec ukradne batoh a mešec, a vďaka tomu prvému stlstne a to druhé ho zaťaží, mali by ste ho poľutovať.
Kvôli tlstote bude pre neho šplhanie obtiažnejšie a záťaž jeho cestu predĺži.
Ale ak vy vo svojej chudosti uvidíte, ako ten tlsťoch lapá po dychu, pomôžte mu ísť ďalej; vašu rýchlosť to ešte zvýši.
Chalíl Džibrán
Paul Brunton: Pravé umenie ako výzva k Božskému zdroju.
„Žiadny umelec skutočne nič netvorí. Všetko, čo môže robiť, je snažiť sa sprostredkovať ostatným to, čo je sprostredkované jemu.“ (P.B. 14:26)
„Tvorivá schopnosť by sa mala pestovať a rozvíjať ako veľká pomoc k duchovnému rastu i ako jeho výraz.“ (P.B. 14:23)
K čomu nakoniec vyzýva pravé umenie? Nie k dielu, ktoré je jeho vyjadrením, ale k duchu, ktorý ho inšpiruje, k božskému zdroju, ktorý nám pripomína.“ (P.B. 14:27)
Z knihy Perspektivy
Kam sa dostaneme po smrti?
Paul Brunton venuje pozornosť aj tejto otázke. Môžeme sa u neho dočítať nasledujúce:
“Ak chcete vedieť, kam pôjdete po smrti, poviem vám to, pretože som tam bol. Nepôjdete nikam, na žiadne miesto. Ako sa uvedomovanie tejto zeme a pozemského tela stráca, čoskoro po umieraní jednoducho vstúpite do stavu vedomia, ku ktorému vás váš charakter oprávňuje. Hovorí sa, že smrť všetko urovná. To je pravdivé len na jej viditeľnej strane, pretože na druhej strane každý vstupuje do svojho vlastného stavu vedomia – pre ktorý sa sám uspôsobil. Odpútaný od tela, vstupuje do atmosféry, do ktorej náleží.”
“Človek musí v tomto živote vyvinúť múdrosť a sebaovládanie, pretože keď to neurobí, môže po smrti trpieť. Môže byť plný animálnych chúťok, ale nemá telo, ktorým by ich uspokojil. Múdrosť a disciplína mu umožnia nájsť relatívne ľahké vyrovnanie.”
Príbeh žiaka, ktorý sa stal adeptom.
Egyptskí vysokí Majstri prijímali do svojich kruhov nových adeptov. Kým však niekto skutočne vyhovel a ukázal sa byť hodným prijať učenie, bol skúšaný jeho charakter a kvality srdca. Uchádzači museli pracovať v miestnej komunite pre chorých a to máličko, čo dostali zaplatené, bolo smerované ľuďom a trpiacim, ktorých život ťažko stíhal. Tento čas bol skúšobným obdobím, kým bol žiak skutočne prijatý do kruhov múdrych a stal sa adeptom. Majstri sledovali ich činy, rozhodnutia, sebakázeň, chovanie, dodržovanie cvičení, dokonca videli aj do ich sŕdc, pričom títo žiaci ani len nevedeli, že Majstri boli už vopred oboznámení s tým, ktorá duša je pripravená načúvať učeniu Najvyššieho.
Jedného dňa prišiel istý žiak k Majstrovi a požiadal ho, aby určitá časť jeho platu mohla poputovať k tej rodine, ktorú on sám vyberie. Vedel, že tento čin môže prispieť k jeho neprijatiu, pretože žiadal výnimku z Majstrovho rozhodnutia, ktoré platilo pre všetkých. Nemohol však konať inak, to srdce mu takto diktovalo a on bol rozhodnutý vyhovieť mu i za cenu, že by sa musel vzdať múdrosti, po ktorej tak túžil. Veď nešlo o žiadnu inú rodinu, než o jeho vlastnú. To za nich prosil.
Majster bez okolkov tejto žiadosti vyhovel a poslal žiaka vykonávať svoju obvyklú prácu. Takto to pokračovalo deň za dňom, kým prišiel na rad dlho očakávaný deň prijímania. Po práci v komunite chorých sa uchádzači v neskorých nočných hodinách zišli v prijímacej sieni. Svetlo vrhali iba ohnivé čaše a vo vzduchu vládla tajomná atmosféra. Uchádzači sediac na zemi v tichosti očakávali Majstra. Boli už vopred oboznámení s tým, ako bude ceremónia postupovať. Čítaj zvyšok článku »
Ponúka viac svetský život, v ktorom sa skúša charakter, alebo život v ašrame či kláštoroch?
Život ašramu neukladá žiadne skutočné skúšky charakteru, iba ak detinské. Vystavenie sa žeravým kyselinám svetských napätí a zvodov, konfliktom a nebezpečenstve by skoro vyskúšala nesvetskosť charakteru obyvateľa ašramu a rýchlo by ukázala skutočnú hodnotu jeho zbožných dosiahnutí. Kláštorný život, ktorý nemá žiadne nebezpečenstvá, zápasy, ani konštruktívnu činnosť, nemá ani žiadnu vnútornú cenu, žiadnu konečnú hodnotu, okrem dosiahnutia odpočinku, ktorý poskytuje. Nič neriskuje, ale ani nič nezískava.
Rám Gópal: „V mnohých ašramoch, ktoré som v Indii navštívil, som mohol jasne vidieť, že veľká väčšina ľudí, otáčajúcich sa okolo ústrednej postavy určitého mudrca, mala nesmelý a zbabelý výraz únikárov, prchajúcich od života. Zvolili jednoduchú cestu úniku tým, že sedia pri nohách týchto svätých. Takýto pasívny postoj im iba pomohol odložiť to, čomu sa pravý hľadajúci odvážne stavia tvárou v tvár.“
„Srdce je mojim ašramom. Vyššie Ja je Majstrom, ktorý v ňom prebýva.“
/Paul Brunton – Perspektivy/
Inšpirácia pre skutočných hľadajúcich. Čo je potrebné na tejto ceste vyvinúť a rozvinúť? Čo je Pravda?
O dôležitosti čítaní inšpirovaných diel som písala už v predošlom článku. Tí, ktorí čítajú túto stránku už dlhšie vedia, že sa moja cesta v mnohom zmenila. Hľadám skutočnú pravdu a nie iba ezoteriku a čítanie tejto hromadnej literatúry, ktorej je dnes už nesmierne množstvo. Potrebujem literatúru, ktorá je inšpirovaná a pravdu, ku ktorej dôjde človek samoštúdiom, pomocou vlastných síl a prostredníctvom takýchto krásnych diel a samozrejme meditácie. Ja nepotrebujem, aby mi ľudia hovorili, čo si myslia o duši, chcem sama získať priamu skúsenosť o tom, čo duša vlastne je. Aj nasledujúce riadky opisujú to, k čomu som i ja sama dospela. Verím, že tých, ktorých má, tento článok posunie k vlastnému hľadaniu, k čítaniu inšpirovaných diel a k túženiu po vyššom spôsobe života.
„Hľadanie nie je iba záľuba alebo rozptýlenie každodenného života. Je to život sám. Ľudia, ktorí oddeľujú hľadanie od svojej každodennej existencie, zatvárajú dvere pred najdôležitejšou oblasťou svojho ďalšieho rastu.“ (Paul Brunton)
Nasledujúce riadky sú výňatkami (a voľnými prekladmi) z diela Perspektivy, o ktorom sám Brunton hovorí ako o svojom Resumé.
Nech už hľadajúci pátra tu i tam, v tomto kulte či onom, jedného dňa bude jeho myseľ náhle osvietená pochopením a srdce naplnené mierom. Skúsenosť čoskoro pominie, ale spomienka na ňu ostane ešte dlho. Urobila ho tak šťastným, že ju túži zopakovať. Ale beda! Toto je jedinou z vecí, ktorú nie je schopný uskutočniť podľa vlastnej vôle. Ak k tomu opäť dôjde, začne Hľadanie na správnom mieste – vo svojom vnútri. Prestane hľadať tu i tam a začne so skutočnou vážnosťou pracovať sám na sebe. Bude musieť prečistiť svoj charakter, pravidelne meditovať a študovať inšpirované diela. Čítaj zvyšok článku »
O kráse a umení, ktoré nás zduchovňujú a zušľachťujú. Božský zdroj – pravé umenie.
Hľadanie krásy odpovedá ľudskej potrebe, pretože je iným aspektom hľadania pravdy a dobra. Jedným z cieľov života je rozvíjať v sebe estetické city, pretože tie vedú k vyššiemu ja. Umenie môže byť použité k tomu, aby zušľachtilo a inšpirovalo človeka, oživilo božské myšlienky v jeho mysli. Keď krása inšpirovaného umenia hlboko zapôsobí, môže byť použitá ako pomoc k prekročeniu svojej prítomnej úrovne a k priblíženiu sa k Bohu vo svojom vnútri.
Pravé umenie nepúta pozornosť iba k samotnému dielu, ale k duchu, ktorý toto inšpiruje, k božskému zdroju, ktorý nám pripomína. Plní svoje poslanie, keď otvára naše srdce vzácnemu citu pokojného mieru.
Umenie prináša krásu našim zmyslom. To, čo nás priťahuje ku krásam Prírody a umeniu človeka, je spôsobené dokonalou krásou Nadja. Rozširuje to náš rozhľad, ponúka nám menej egoistické ideje a obdarúva nás vznešenejším srdcom. Estetické vnímanie umeleckých diel a harmonický vzťah k Prírode nás vedú stále bližšie k božstvu v nás. Výtvarné umenie, ktoré nám odhaľuje úchvatný svet krásy, pokiaľ nás zušľachťuje a povznáša, súčasne odhaľuje aj duchovnú cestu. Čítaj zvyšok článku »
Aforizmy a rady múdrych alebo prístup k vyšším veciam dostupnejším spôsobom.
Mám rada aforizmy, aj výroky múdrych ľudí. Veľmi ma oslovila Biblia a rada čítam aj poéziu, ktorá častokrát ukrýva viac, než na prvý pohľad odhaľuje. Vždy si rada prečítam aj skúsenosti a rady ľudí, o ktorých viem a cítim, že skutočne niečo vedeli. Prečo čítam práve ich? Pretože niečo hlboko vo mne súhlasí s tým, čo čítam. Ako keby nejaká vnútorná múdrosť reagovala na múdrosť ukrytú v textoch. Keď čítam a cítim túto zhodu, je to akési potvrdenie. To, čo čítam, je potvrdené tým, čo cítim a naopak. Dáva mi to na vedomie, že múdrosť autora textu vzišla z rovnakého semienka, ako tá moja, mám to isté, čo aj on, len si to potrebujem rozvinúť. Nalsedujúce riadky pochádzajú z knihy od Paula Bruntona Perspektivy. Podáva jasný obraz o tom, čo sa nám snaží byť mudrcmi povedané. Čo sa nám snaží vyššia moc sprostredkovať cez takýchto ľudí.
“Bolo by omylom domnievať sa, že mudrc pracuje so vševedúcnosťou Božskej Mysle. Môžeme ale uvažovať o mudrcovi – pokiaľ niekedy prenáša myšlienky onej Božskej mysle, s ktorou sa vnútorne uviedol do súladu – ako o niekom, kto tieto „oddelené ideje“ alebo duchovné intuície tlmočí a prekladá do dnešného jazyka. Svetová Myseľ (Boh) používa týchto očistených, zušľachtených a duchovne zrelých jedincov ako prostredníkov. Cez nich môže v našom svete vytvárať zobrazenie seba samého. Čítaj zvyšok článku »
Rozdiel medzi človekom a démonom.
Rozdiel medzi človekom a démonom je iba v tom, že ľudské bytosti by mali mať morálku, sebakontrolu a súcit. 
Démoni tieto vlastnosti nemajú a ani ich nepovažujú za žiaduce, ignorujú ich a signálom od týchto vlastností nevenujú žiadnu pozornosť.
Je to ale naopak, tieto tri cnosti sú v skutočnosti kľúčové charakteristiky každého človeka. Každá bytosť vo vesmíre je pútnik na ceste od démona k ľudskej bytosti. Počet zastávok na tejto ceste je toľko, ako je sŕdc v tomto vesmíre! Každý pútnik sa pohybuje vlastnou rýchlosťou a s menom a formou, ktorá ho najviac inšpiruje.
Sai Baba, Promluva z 10. 4. 1965
