Symbol ako naše zrkadlo a prečo v nich vidí každý niečo iné?

Ku každému z nás prehovárajú symboly inak, pretože každý z nás je iný, vníma veci odlišne a aj jeho vnútro je iné. Niekto vidí vo veciach hlbší zmysel, iný vidí len povrch. Napriek tomu, že tvoríme jeden celok máme rozdielne názory, páčia sa nám rôzne veci a to, čo má rád jeden, nemusí vyhovovať tomu druhému. Rovnako je to aj so symbolikou. Ku každému môže prehovárať inak a každý si ho môže aj inak interpretovať. Jeden si ho vyloží tak a druhý onak.

Prečo je to tak?

Symbol nie je niečo, čo má obecne platný význam. Symbol nám dáva príležitosť pozrieť sa na samého seba z perspektívy tajomstva duše a večnosti. Napriek tomu, že sme jeden celok, každý z nás si po mnoho a mnoho životov nesie v sebe rozdielne veci, naše vnútro je iné a vnímanie tiež odlišné.

S mojimi priateľmi si veľmi dobre rozumiem, mnohé veci vnímame rovnako a máme rovnaké názory, často sa naše názory zhodujú aj pri pohľade na určité symboly či už kariet, snov alebo slov.

Napriek tomu však tieto symboly znamenajú často pre každého z nás niečo úplne iné. Keď určitý symbol rozoberáme

Veľká arkána – kráľovská cesta hermetického zasvätenia

Po dvoch mesiacoch som sa konečne odhodlala napísať menší článoček k tarotu z knihy Slabikář hermetické symboliky a čítanka tarotu.
Kniha ponúka akýsi úvod do sveta hermetickej symboliky, hebrejských písmen, čísel  a tarotu. Pre záujemcov o tarot ju určite odporúčam. Kniha je písaná dosť odborne, čo je ale pre profesora Neubauera charakteristické. V tomto článku by som sa s vami rada podelila o niekoľko zaujímavostí z knihy (je ich však omnoho viac).

Mnohí z nás poznajú bežné hracie karty. Ich symbolika je asi najznámejšia. Až na to, že skoro nikto netuší, že sa jedná o hermetickú symboliku. Táto hermetická stránka vystupuje nápadne u jednej podoby – u tzv. tarokov. Každé umelecké stvárnenie či ikonografická rekonštrukcia predstavuje už hermetickú interpretáciu svojho druhu. To platí obzvlášť pri 22 tarotových tromfoch. Podľa bádateľa B. Vurma majú tarotové tromfy zrejme nezávislý pôvod.

Zasvätenie v starom Egypte (múdrosť pochádzajúca z vyšších svetov)

Knihu od Waldemara Uxüliho “Zasvěcení ve starém Egyptě“ mám doma už dlhšiu dobu, ale dostala som sa k nej iba pred týždňom. Je to kniha plná rôznych informácií, najmä čo sa tarotu týka. V knihe Uxüli popisuje zasvätenie jedného mladíka do starých egyptských mystérií. Autor vychádza z Thovtovej knihy, čo je vlastne tarot. Tarot totiž pôvodne nebol nástrojom na veštenie, pretože jeho 22 hlavných kariet (Veľká arkána) symbolicky zobrazuje iniciačnú cestu človeka. Táto kniha je výsledkom štúdia ezoterických spisov a je doplnená autorovou intuíciou.

„Problémom“ v knihe je zobrazenie kariet. Eugenika uvádza v redakčnej poznámke, že sa nevie, s akými obrazmi autor pracoval, pretože to, čo popisuje, neodpovedá žiadnej známej tarotovej sade. Ja to za veľký problém nepovažujem. Preniesť sa cez tieto obrázkové nezhody ostáva teda na čitateľovej predstavivosti.

Úplne na začiatku pristupuje autor k popisu zasvätenia, ktoré prebiehalo v troch etapách:

Meditácia s Mágom a mentálna transmutácia

Rozhodla som sa, že si vezmem do ruky kartu Mága a budem s ňou meditovať. Podarilo sa mi do karty preniknúť oveľa hlbšie ako na začiatku. Veľmi veľa mi o Mágovi napovedal práve Kybalion. V posledných dňoch som Kybalion znova čítala a porozumela som viacerým veciam, ktoré som doteraz nevidela a nechápala. Na Mágovi ma zaujala jeho sebakontrola o ktorú sa snažím aj ja a Kybalion mi v tomto smere mnohé ozrejmil.

Pri meditácii mi hneď na začiatku napadla mentálna transmutácia. Mág musí v prvom rade ovládať sám seba, svoje vnútorné pochody a stavy. Pozná Univerzálne zákony a dokáže ich aplikovať. Vie, že myseľ môže byť transmutovaná (zmenená) z jedného stavu do druhého (napríklad sa dokáže prepnúť zo smútku na radosť) a takto dokáže meniť svoje pocity. Nenechá sa nimi zmietať. Pracuje so svojou vôľou a môže polarizovať svoju myseľ na ľubovolnú želanú úroveň a tým dosiahnuť kontrolu nad svojimi náladami a mentálnymi stavmi. Ide tu o zákon polarity, v ktorom má všetko protiklady a svoje póly. Rozdiel medzi vecami je len vecou stupňa. To znamená, že radosť môže byť zmenená na smútok znížením vibrácií a naopak, smútok na radosť zvýšením vibrácií. Toto sa dočítame aj u Elisabeth Haich v knihe Zasvěcení, kde opisovala, ako sa učili meniť svoje emocionálne stavy. Mág si uvedomuje, akými otrokmi nálad a pocitov väčšina ľudí je. On však sebaovládaním mení svoje stavy podľa svojej vôle. Vie, že nižšie sa dá prekonať vyšším, alebo ako hovorí Kybalion, Zákon sa dá prekonať Zákonom.

Božský paradox

Pre nekonečné absolútno predstavuje vesmír, jeho zákony, sily, život a javy predmety, ktoré pozoruje v stave meditácie alebo sna. Všetko, čo je obmedzené, sa však musí k vesmíru chovať, akoby bol skutočný, a žiť, jednať i myslieť podľa toho. Súčasne si ale musí neustále uvedomovať vyššiu pravdu. Všetci a všetko si musia počínať podľa úrovne, na ktorej sa nachádzajú a jednať v súlade s jej pravidlami. Keby si absolútno myslelo, že vesmír je naozaj skutočný, bolo by to strašné, pretože by neexistoval duchovný postup z nižších úrovní na vyššie.

Alchymistické symboly a alchýmia

Alchymisti mali jeden jediný cieľ. Nebola ním premena jednoduchého kovu na zlato ale výroba aurum non vulgi. Toto zlato je o premene človeka a o ozajstnej transmutácii. Človek sa musí transformovať do svojej pravej podstaty. To je význam ľudského života. A tou je práve  zistenie našej nedokonalosti potrebnej k tomu, aby sme sa pokúsili stať dokonalými. Alchymisti berú telo ako niečo, od čoho sa môžu odvíjať a odraziť. Hovoria tomu Materia prima. To je stav, na ktorom sa dá začať pracovať. V tejto matérii/hmote nájdeme božskú podstatu, čo alchýmia volá lapis philosophorum – kameň mudrcov. Telo nosí kameň mudrcov iba potenciálne a k nemu sa dostaneme radou rôznych techník, sebarozvojom a až potom môžeme transmutovať tento konečný materiál. Musíme zmeniť prvok. Musíme ho ,,zduchovniť”, aby sa v ňom mohol zrodiť armillos – božské dieťa. Toto dieťa sme vlastne my sami, je to kópia nás samých, ktorú do seba

Hermes Trismegistos

Podľa  orientálnych mýtov existovali traja jedinci, ktorí niesli meno Hermes a ktorým by bolo možné pripisovať tradíciu a filozofiu hermetického učenia: Thovt, Henoch a Thot, čiže Hermes Trismegistos.
Prvým z nich bol egyptský Ezhovtej, Ezhovte, alebo Thovt, divinizovaný prorok tohoto národa; bol pôvodne uctievaný v Chmuneve, hlavnom meste XV. župy hornoegyptskej. Bol nazvaný „Zástupcom Reovým“, „Býkom hviezd“, alebo „Nebeským mesiacom“, ako sa môžeme dočítať na Cheriufovej soche. Symbolizovaný bol Ibisom alebo ľudskou hlavou ibisa. Egyptský Thovt bol vynálezcom počtov, svätého písma, svätej rečí a všetkého vedenia. Jedno súsošie nesie nápis, v ktorom je nazvaný Pánom božskej reči.

Za druhého Herma je pokladaný Edris alebo Henoch, hebrejsky Hanóch, ktorého starí Chaldejci nazývali Duvanai – Veľký Múdry, Arabi Uriai. Žil vraj tisíc rokov po Adamovi, bol Sethovým potomkom, jedným z desiatich židovských praotcov pred potopou, synom Jaredovým a otcom Matúšalachovým (Matusalem) a mal byť najväčším mudrcom svojej doby na tejto planéte.
Židovská tradícia považuje Henocha za pôvodcu písma, matematiky a astrológie a podľa starozákonnej legendy bol vo veku 365 vzatý za živa do nebies.

Legenda o prvom hriechu

Práve čítam knihu Hermes Trismegistos a jeho zasvätenie. V Henochovej knihe sa objavuje legenda o prvom hriechu v inom rúchu ako v biblickom:

Podľa Henocha je zodpovednosť každého bytia priamo úmerná jeho vedeniu. Vedenie vyvoláva protiklad – zodpovednosť.

„Toto jest Strom Vědění,“
vysvětluje Henochovi Rufael,
„z něhož tvoji prarodičové pojedli a tak dospěli k moudrosti a jejich oči byly otevřeny a poznali, že jsou nazí a byli ze zahrady vyhnáni…“
(K. H., díl V., kap. 32, v.6.)