Poznanie (Sebainiciácia) Časť IV.: Sebapoznanie a sebasledovanie.

Mnohí z nás by chceli objaviť samých seba. Chceli by sme spoznať, čo sa v nás ukrýva, aké schopnosti máme, ako reagujeme alebo ako hovoríme a odpovedáme v jednotlivých situáciách. Kto a aký  v skutočnosti sme?

 

Na začiatok by som preložila jeden zenový príbeh:

„Jeden žiak zenu príde za svojím učiteľom a prosí ho o pomoc:

-          Majstre, mám neskrotnú povahu. Ako by som sa z nej mohol vyliečiť?

-          Ukáž mi tú svoju neskrotnú povahu! – hovorí Majster.

-          Teraz ju neviem predviesť, pretože sa vždy objaví bez očakávania.

-          V tom prípade teda nepatrí k tvojej pravej povahe. Keby totiž patrila, vedel by si ju preukázať kedykoľvek. Keď si sa narodil, ešte si ju nemal, nedostal si ju od rodičov. Premýšľaj o tom!“

Vládni alebo nechaj vládnuť.

Hlásam to už dlhšiu dobu, vďaka spoznávaniu svojho vnútra, vlastností, zlozvykov, vnútorných pochodov, môžeme odhaliť čo je v nás a sebaovládaním sa môžeme vymaniť zo zovretia svojich nízkych sklonov a tých vlastností, ktoré nás nevhodným spôsobom ovplyvňujú. K tejto pravde sa vyjadruje i Tanu rabanan:

“Každý, kto si v mladosti hýčka svoju zlú náklonnosť, bude jej nakoniec v starobe poddaný ako svojmu vládcovi.”

Dhammapadam hovorí:

“Aj keby niekto zvíťazil v bitke tisíckrát nad tisícmi mužov, najväčším víťazom je ten, kto zvíťazil nad jediným: nad sebou samým.”

Tak vládni alebo nechaj vládnuť.

Poznanie (Sebainiciácia) Časť III.: Hermetická sila bdelosti a premena necností na cnosti.

Znova čítam Lasenicovi knihu, ktorá je neuveriteľne prínosnou už preto, že problematiku premeny vlastnej osobnosti a odhalenia svojich vlastností som zatiaľ u nikoho iného takto podrobne rozpracovanú nevidela. A keďže som včera mala chvíľu čas, spísala som si niektoré dôležité body, ktoré môžeme u seba sledovať a tak zistiť, ako ďaleko či neďaleko sme so svojou bdelosťou a spoznávaním vlastnej individuality. Či ešte robíme podobné chyby alebo nie. Rovnako môžu tieto body inšpirovať k vyvinutiu väčšieho úsilia na ceste za zdokonaľovaním svojej vyššej osobnosti. Veď posúďte sami. Pre mňa sú nasledujúce riadky neoceniteľným pomocníkom, pretože i keď o týchto veciach viem, sama by som ich takto nedokázala sformulovať a vďaka Lasenicovi ich môžem mať na očiach kedykoľvek, kým sa nestane pre mňa samozrejmosťou vyvarovať sa týchto chýb.

Proti bdelosti človeka stojí arzenál klamstiev obsiahnutých v našom osobnom ja. Je v neustálom strehu pripravený klamať. Udržovateľom týchto lstí je sebectvo. Sebectvo je to, čo tvorí silu osobnosti a posilňuje ju všetkými možnými prostriedkami. Mnohé nižšie uvedené body majú i ďalšie odtiene, rovnako ako keď u seba odhalíme napríklad sebectvo, ktoré nespočíva iba v tom, že chceme všetko pre seba, môže sa preobliecť do šatu samoľúbosti, nedotklivosti, ctižiadostivosti. A keď sme si mysleli, že sme sa sebectva zbavili, odhalia sa ďalšie jeho odtiene ako tvrdohlavosť, popudlivosť, chvastavosť, prílišné sebaoceňovanie, náročnosť, možno lakomstvo, odhováranie. Je to cesta skutočného zahĺbenia sa do seba a sledovania svojho konania každú chvíľu. Všetci títo prisluhovači nižšieho ja nás odvracajú od Boha. Ako píše Lasenic: „Tieto kvety bolesti treba mať na vedomí a zvierať ich jeden po druhom do kliešťa bdelosti.“

K „problematike zla“.

Dobro aj zlo sú pre mňa prejavmi tohto sveta, prejavmi mňa samej a ich pomer vo mne sa mi odzrkadľuje vo vonkajšom svete. Už dávno chápem, že tu zlo musí byť, inak by život neexistoval. Žijeme v dualite, vo svete protikladov. Keby sme žili v Jednote, zlo by zrejme ani neexistovalo, veď Jednotu vystihuje iba jedno, dobro. Jedna stránka. Ale keďže sa chcel Boh prejaviť a stvoriť tento svet, bolo nutné stvoriť aj zlo, resp. nie stvoriť, pretože zlo je akási odvodenina dobra. Dualita teda predpokladá dve stránky jednej veci. Veľa mi v tom ozrejmil Theofanus Abba. Začnem jeho myšlienkou:

„Zlo nebolo stvorené primárne kvôli sebe samému, ale vzniklo nevyhnutne ako derivát hmotného života, ktorý sa musel prejaviť. Zlo vzniklo nepriamo, druhotnou akciou z následku nutnosti bytia iba preto, aby život vôbec bol. Pojem dobra by neexistoval bez predstavy a prežitia zla, svetlo by nebolo pochopiteľné bez existencie tmy, láska bez nenávisti a klad bez záporu. Preto Zohar, opierajúc sa o výrok proroka Jeremiáša (33:25), hovoril: „Keby nebolo mojej zmluvy dňa a noci, nemohol by som uskutočniť zákony neba a zeme.“

Pozrime sa bližšie na Jeremiáša (33:25,26):

25 „Jestliže nemám smlouvu se dnem i nocí a nestanovil jsem zákony pro nebe i zemi, 26 pak také zavrhnu símě Jákoba i svého služebníka Davida a nevyberu z jeho rodu panovníka pro símě Abrahama, Izáka a Jákoba. Ano, změním jejich osud a slituji se nad nimi!“

Poznanie (Sebainiciácia) Časť II.: Zákon prvý. Rozpoznanie vlastného živého pomeru k Bohu.

„Ak dokážeš uviesť všetko, čomu ťa budem učiť, do života, postačí to, aby si prešiel púšťou, ktorá ťa očakáva. Poznáš ale i priepasť. Tá je skúškou vedomia a skúškou čistoty rúk všetkých, ktorí chcú prijať veci sväté.“ Pierre de Lasenic

 

Či si prešiel púšťou, poznáš zo seba samého, pretože zdroj, ktorý nemá byť vyčerpaný, je iba v akosti tvojej túžby. Priepasť je ale skúškou, ktorá oslobodzuje iba silných a je zákonom práve tak ako zatratenie pre slabých. Než sa však vydáš na cestu, vynalož všetko úsilie, aby si pochopil ezoterný zmysel tejto cesty, totiž aby si nebojoval iba so svojimi vlastnosťami, ale aby si vierou vo svoje nové Ja posvätil svoj úmysel dať Bohu z vlastného rozhodnutia a vnútorného presvedčenia všetko, čo od teba žiada.

Ale i tak musíš najprv prosiť Boha, aby si bol vypočutý, pretože Jeho milosť je bránou, ktorý nikto neotvorí inak než obeťou seba samého. Hľadať kľúče Jeho tajomstva teda znamená blúdiť. Robia tak mnohí, ktorí nevedia, že kľúčom sa musí stať sám človek, aby sa každý zámok, ku ktorému sa priblíži, zachvel. To je to prvé, čo treba vedieť.

Poznanie (Sebainiciácia) Časť I.: Neuplatňujme svoju osobnosť, ale vyššie zákony.

Pierre de Lasenic ponúka vo svojej knihe Hermetická iniciace martinismu metódu vnútorného vzostupu, ktorá vedie k poznaniu a rozvinutiu skutočnej podstaty človeka. Považujem ju za dôležitú pomôcku pri sebarozvoji a práci na sebe, mnoho vecí mi totiž doplnila a slovne opísala to, čo dávno pociťujem. Jeho kniha hovorí jazykom praxe, nestačí ju však čítať. Ako on sám dodáva: „…pamätaj, že nestačí len to, že si pochopil, nestačí dobrá vôľa, nestačí všetko vedieť. Je potrebné jedno: plniť.“ V tomto duchu prinášam i vám niekoľko častí z tejto knihy, ktoré  – ak sa rozhodnete z nich čerpať – vám môžu tiež pomôcť na ceste. Na začiatok si povieme niečo veľmi dôležité:

„Vedz, že cesta poznania, zrodenie vedomia posväteného človeka, nie je cestou pohodlnou a ľahkou. Je ostrým bojom medzi vonkajším a vnútorným človekom. A práve na výsledku tohto boja závisí celý úspech či neúspech tvojej iniciácie…Všetko musíš vykonať sám zo seba, vo všetkom budeš osamotený. Musíš prejsť púšťou, v ktorej ti nikto nepodá pomocnú ruku, a tvojím učiteľom bude len tvoje svedomie – tento tichý svedok, kontrolór tvojej skutočnosti/pravdivosti a hĺbky. Ak bolo tvoje rozhodnutie skutočné, prídu i skúšky. Vedz, že ti nikto nepovie, že si urobil chybu a kde si ju urobil. Podnet k náprave musí prísť znova z teba samého.“

Desatoro Dionýzovo

Pierre Lasenic ponúka vo svojej knihe Hermetická iniciace martinismu pomôcky vo forme meditatívnych básní a príkazov, resp. formúl, ktorých cieľom je reintegrovať cit (životnú silu) a intelekt človeka a znova ich spojiť s ideou Krásy.

Používanie týchto krátkych formúl má vyjasniť pomer poznávajúceho k vnútornému slovu. Tieto formule predstavujú nezaujaté pohľady na morálny obsah jednotlivých kultúr a kultov, ktoré môžu byť cennými sprievodcami našich vlastných meditácií.

Dionýzos

1. Telo zeme spáliš ohňom extázy pre život nový, pretože dvakrát sa rodí Človek boží.

2. Hroziť smieš i unikať v premenách, ale trest za krivdy na tebe spáchaných prenechaj Osudu, ktorý s tebou kráča ruka v ruke.

3. Božské šialenstvo je vyššie múdrosti ľudskej; cítiť budeš každú formu tohto vytŕženia, pretože ono je otcom umenia a krásy – reči bohov.

4. Si koncom zeme, z ktorej si vzal svoj počiatok; odvážiš sa jej síl, aby si vedel duchom, srdcom chcel a mlčal životom.

5. Niet miesta, ktoré by nebolo tvojím domovom, ani viery, ani vyznania, ktoré by neskrývalo jednu Pravdu. Poznávaj seba vo svete a Pravdu v sebe.

Tajomstvá tarotu: Kabalisticko – hermetické pojednanie o karte Mág – Prvotná príčina – Stvoriteľ.

Je to už dlhá doba, čo som sa tarotu nevenovala, pretože môj záujem o karty nie je vykladačský. V tarote vidím dejiny stvorenia a i keď som o tom donedáva veľa nevedela, mnoho mi ozrejmil Theofanus Abba, významný český hermetik. Ako inak, v mojom pocite, teórii, ma nielen utvrdil, ale pomohol mi aj posunúť sa ďalej. Pochopenie karty Mága hneď vrhlo svetlo aj na dve po ňom nasledujúce karty, ktoré mi robili problém a nevedela som, čo si pod nimi skutočne predstaviť. Nehovoriac o karte Viselec, ktorého v knihe opisuje Theofanus Abba ako „Zasvätenca“. Prečo nasledujú po Mágovi ženské karty? V celom kolobehu mi pomohol kabalistický Strom života. No ale všetko poporiadku. Vrátim sa najprv k Mágovi, z ktorého všetko vychádza.

Svedectvo z jednej zeme Východu:

„Nekonečné všetko bolo na počiatku naplnené tmou, pretože Otec, Matka a Syn boli jedno a Syn ešte neprecitol, aby začal svoju činnosť v krúžení kozmického života.“

Takto definuje kniha Dzyan, biblia Tibetu, pomyslený počiatok bytia. Táto múdrosť napovedá, že „nebolo  myslenie, cítenie ani chcenie, pretože nebolo Ahhiov, nebeských bytostí, ktoré by mali schopnosť sprostredkovať stavbu nebeského chrámu. Nebolo Otca stvoriteľa, pretože až zrodením Syna sa stane Otec otcom. Počiatočná jednota bola nepoznaným súcnom, pretože sa ešte neprejavila subjektívna stránka vecí. Najvyššia príčina bola neplodná, kolo involúcie sa ešte nepohlo.“

Po týchto riadkoch môžeme pochopiť, že Stvoriteľ ešte nebol činný a neexistovalo stvorenie ani Stvoriteľ ako Otec, pretože k tomu je potrebné, aby Otec stvoril Syna. A keďže nič nebolo, nebolo čo spoznať, ani nebolo nikoho, kto by mohol spoznávať, pretože ešte Stvoriteľ nič neprejavil. Svoju existenciu prejavil Boh v okamihu, kedy po prvýkrát vstúpil do vzťahu k pojmu mnohosti a k číselným predstavám. Schematická štruktúra kozmu vstúpila do bytia delením jednoty.

Symbol ako naše zrkadlo a prečo v nich vidí každý niečo iné?

Ku každému z nás prehovárajú symboly inak, pretože každý z nás je iný, vníma veci odlišne a aj jeho vnútro je iné. Niekto vidí vo veciach hlbší zmysel, iný vidí len povrch. Napriek tomu, že tvoríme jeden celok máme rozdielne názory, páčia sa nám rôzne veci a to, čo má rád jeden, nemusí vyhovovať tomu druhému. Rovnako je to aj so symbolikou. Ku každému môže prehovárať inak a každý si ho môže aj inak interpretovať. Jeden si ho vyloží tak a druhý onak.

Prečo je to tak?

Symbol nie je niečo, čo má obecne platný význam. Symbol nám dáva príležitosť pozrieť sa na samého seba z perspektívy tajomstva duše a večnosti. Napriek tomu, že sme jeden celok, každý z nás si po mnoho a mnoho životov nesie v sebe rozdielne veci, naše vnútro je iné a vnímanie tiež odlišné.

S mojimi priateľmi si veľmi dobre rozumiem, mnohé veci vnímame rovnako a máme rovnaké názory, často sa naše názory zhodujú aj pri pohľade na určité symboly či už kariet, snov alebo slov.

Napriek tomu však tieto symboly znamenajú často pre každého z nás niečo úplne iné. Keď určitý symbol rozoberáme

Veľká arkána – kráľovská cesta hermetického zasvätenia

Po dvoch mesiacoch som sa konečne odhodlala napísať menší článoček k tarotu z knihy Slabikář hermetické symboliky a čítanka tarotu.
Kniha ponúka akýsi úvod do sveta hermetickej symboliky, hebrejských písmen, čísel  a tarotu. Pre záujemcov o tarot ju určite odporúčam. Kniha je písaná dosť odborne, čo je ale pre profesora Neubauera charakteristické. V tomto článku by som sa s vami rada podelila o niekoľko zaujímavostí z knihy (je ich však omnoho viac).

Mnohí z nás poznajú bežné hracie karty. Ich symbolika je asi najznámejšia. Až na to, že skoro nikto netuší, že sa jedná o hermetickú symboliku. Táto hermetická stránka vystupuje nápadne u jednej podoby – u tzv. tarokov. Každé umelecké stvárnenie či ikonografická rekonštrukcia predstavuje už hermetickú interpretáciu svojho druhu. To platí obzvlášť pri 22 tarotových tromfoch. Podľa bádateľa B. Vurma majú tarotové tromfy zrejme nezávislý pôvod.

Zasvätenie v starom Egypte (múdrosť pochádzajúca z vyšších svetov)

Knihu od Waldemara Uxüliho “Zasvěcení ve starém Egyptě“ mám doma už dlhšiu dobu, ale dostala som sa k nej iba pred týždňom. Je to kniha plná rôznych informácií, najmä čo sa tarotu týka. V knihe Uxüli popisuje zasvätenie jedného mladíka do starých egyptských mystérií. Autor vychádza z Thovtovej knihy, čo je vlastne tarot. Tarot totiž pôvodne nebol nástrojom na veštenie, pretože jeho 22 hlavných kariet (Veľká arkána) symbolicky zobrazuje iniciačnú cestu človeka. Táto kniha je výsledkom štúdia ezoterických spisov a je doplnená autorovou intuíciou.

„Problémom“ v knihe je zobrazenie kariet. Eugenika uvádza v redakčnej poznámke, že sa nevie, s akými obrazmi autor pracoval, pretože to, čo popisuje, neodpovedá žiadnej známej tarotovej sade. Ja to za veľký problém nepovažujem. Preniesť sa cez tieto obrázkové nezhody ostáva teda na čitateľovej predstavivosti.

Úplne na začiatku pristupuje autor k popisu zasvätenia, ktoré prebiehalo v troch etapách:

Meditácia s Mágom a mentálna transmutácia

Rozhodla som sa, že si vezmem do ruky kartu Mága a budem s ňou meditovať. Podarilo sa mi do karty preniknúť oveľa hlbšie ako na začiatku. Veľmi veľa mi o Mágovi napovedal práve Kybalion. V posledných dňoch som Kybalion znova čítala a porozumela som viacerým veciam, ktoré som doteraz nevidela a nechápala. Na Mágovi ma zaujala jeho sebakontrola o ktorú sa snažím aj ja a Kybalion mi v tomto smere mnohé ozrejmil.

Pri meditácii mi hneď na začiatku napadla mentálna transmutácia. Mág musí v prvom rade ovládať sám seba, svoje vnútorné pochody a stavy. Pozná Univerzálne zákony a dokáže ich aplikovať. Vie, že myseľ môže byť transmutovaná (zmenená) z jedného stavu do druhého (napríklad sa dokáže prepnúť zo smútku na radosť) a takto dokáže meniť svoje pocity. Nenechá sa nimi zmietať. Pracuje so svojou vôľou a môže polarizovať svoju myseľ na ľubovolnú želanú úroveň a tým dosiahnuť kontrolu nad svojimi náladami a mentálnymi stavmi. Ide tu o zákon polarity, v ktorom má všetko protiklady a svoje póly. Rozdiel medzi vecami je len vecou stupňa. To znamená, že radosť môže byť zmenená na smútok znížením vibrácií a naopak, smútok na radosť zvýšením vibrácií. Toto sa dočítame aj u Elisabeth Haich v knihe Zasvěcení, kde opisovala, ako sa učili meniť svoje emocionálne stavy. Mág si uvedomuje, akými otrokmi nálad a pocitov väčšina ľudí je. On však sebaovládaním mení svoje stavy podľa svojej vôle. Vie, že nižšie sa dá prekonať vyšším, alebo ako hovorí Kybalion, Zákon sa dá prekonať Zákonom.

Mystériá, zasväcovanie a zasvätení

Dnes som v kníhkupectve narazila na knihu, ktorá ma na prvý pohľad ani nezaujala, ale po oboznámení sa s obsahom som sa rozhodla kúpiť si ju. Zaujala ma v nej najmä pasáž o mystériách a zasväcovaní, z ktorej vám prinášam výťah. Mystériá ma už dlhšiu dobu zaujímajú, preto ma potešilo, že sa ku mne dostalo niečo, čo mi rozšírilo obzor v tomto smere.

Tajné filozofické, vedecké a náboženské spoločenstvá existovali od dávnych čias. Združovali sa v nich duchovne rozvinutí ľudia s cieľom uchovať pradávne znalosti o povahe blízkeho aj vzdialeného vesmíru, o podstate duchovných  a materiálnych svetov, o povahe všetkých vecí (vrátane človeka), o histórii a úspechoch civilizácií, ktoré kedysi existovali na planéte Zem a medzi ktoré patrila aj Atlantída. Tajné spoločenstvá zasvätených neuchovávali iba cenné vedomosti, ale snažili sa tieto vedomosti všemožným spôsobom predávať nasledujúcim pokoleniam zasvätených.

Pradávne tajné spoločenstvá disponovali veľkými znalosťami a vďaka tomu vnášali významný vklad do obrodenia ľudstva. To bolo potrebné urobiť vždy, keď ľudstvo v dôsledku zničujúcich katastrof a kataklyzmat prírodného charakteru, ničivých vojen a epidémií utrpelo ako materiálne, tak po duchovnej stránke veľké straty; vždy, keď bolo potrebné začať znova od začiatku. Tajné spoločenstvá zasvätených inšpirovali k vzniku mnohých hlbokomyseľných doktrín vrátane náboženských, ktoré boli šírené medzi ľuďmi, a tým bránili degenerácii ľudstva a možnému úpadku.

Božský paradox

Pre nekonečné absolútno predstavuje vesmír, jeho zákony, sily, život a javy predmety, ktoré pozoruje v stave meditácie alebo sna. Všetko, čo je obmedzené, sa však musí k vesmíru chovať, akoby bol skutočný, a žiť, jednať i myslieť podľa toho. Súčasne si ale musí neustále uvedomovať vyššiu pravdu. Všetci a všetko si musia počínať podľa úrovne, na ktorej sa nachádzajú a jednať v súlade s jej pravidlami. Keby si absolútno myslelo, že vesmír je naozaj skutočný, bolo by to strašné, pretože by neexistoval duchovný postup z nižších úrovní na vyššie.

Cvičenie tela i ducha a 12 blíženeckých vlastností

V knihe Zasvätenie od Elisabeth Haich som sa ešte dávnejšie dočítala o blíženeckých vlastnostiach. Nie som ešte na konci knihy, ale niečo ma k týmto vlastnostiam stále vracia. V tomto článku si povieme niečo o prvých piatich blíženeckých vlastnostiach. Počas SRT som sa pýtala, či je možné vyčistiť nejakú tabuľku na vytvorenie vyššej odolnosti nervov a nejakú tabuľku som aj čistila, keď sa mi vtisli do hlavy tieto slová.

Telo i ducha rovnomerne cvič,

aby energie pre tvoje telo neboli ako bič.

Snaž sa sledovať najmä seba,

ostatné pravdy prídu k tebe,

až bude treba.

Alchymistické symboly a alchýmia

Alchymisti mali jeden jediný cieľ. Nebola ním premena jednoduchého kovu na zlato ale výroba aurum non vulgi. Toto zlato je o premene človeka a o ozajstnej transmutácii. Človek sa musí transformovať do svojej pravej podstaty. To je význam ľudského života. A tou je práve  zistenie našej nedokonalosti potrebnej k tomu, aby sme sa pokúsili stať dokonalými. Alchymisti berú telo ako niečo, od čoho sa môžu odvíjať a odraziť. Hovoria tomu Materia prima. To je stav, na ktorom sa dá začať pracovať. V tejto matérii/hmote nájdeme božskú podstatu, čo alchýmia volá lapis philosophorum – kameň mudrcov. Telo nosí kameň mudrcov iba potenciálne a k nemu sa dostaneme radou rôznych techník, sebarozvojom a až potom môžeme transmutovať tento konečný materiál. Musíme zmeniť prvok. Musíme ho ,,zduchovniť”, aby sa v ňom mohol zrodiť armillos – božské dieťa. Toto dieťa sme vlastne my sami, je to kópia nás samých, ktorú do seba

Hermes Trismegistos

Podľa  orientálnych mýtov existovali traja jedinci, ktorí niesli meno Hermes a ktorým by bolo možné pripisovať tradíciu a filozofiu hermetického učenia: Thovt, Henoch a Thot, čiže Hermes Trismegistos.
Prvým z nich bol egyptský Ezhovtej, Ezhovte, alebo Thovt, divinizovaný prorok tohoto národa; bol pôvodne uctievaný v Chmuneve, hlavnom meste XV. župy hornoegyptskej. Bol nazvaný „Zástupcom Reovým“, „Býkom hviezd“, alebo „Nebeským mesiacom“, ako sa môžeme dočítať na Cheriufovej soche. Symbolizovaný bol Ibisom alebo ľudskou hlavou ibisa. Egyptský Thovt bol vynálezcom počtov, svätého písma, svätej rečí a všetkého vedenia. Jedno súsošie nesie nápis, v ktorom je nazvaný Pánom božskej reči.

Za druhého Herma je pokladaný Edris alebo Henoch, hebrejsky Hanóch, ktorého starí Chaldejci nazývali Duvanai – Veľký Múdry, Arabi Uriai. Žil vraj tisíc rokov po Adamovi, bol Sethovým potomkom, jedným z desiatich židovských praotcov pred potopou, synom Jaredovým a otcom Matúšalachovým (Matusalem) a mal byť najväčším mudrcom svojej doby na tejto planéte.
Židovská tradícia považuje Henocha za pôvodcu písma, matematiky a astrológie a podľa starozákonnej legendy bol vo veku 365 vzatý za živa do nebies.

Legenda o prvom hriechu

Práve čítam knihu Hermes Trismegistos a jeho zasvätenie. V Henochovej knihe sa objavuje legenda o prvom hriechu v inom rúchu ako v biblickom:

Podľa Henocha je zodpovednosť každého bytia priamo úmerná jeho vedeniu. Vedenie vyvoláva protiklad – zodpovednosť.

„Toto jest Strom Vědění,“
vysvětluje Henochovi Rufael,
„z něhož tvoji prarodičové pojedli a tak dospěli k moudrosti a jejich oči byly otevřeny a poznali, že jsou nazí a byli ze zahrady vyhnáni…“
(K. H., díl V., kap. 32, v.6.)