O čom sú skutočne Zohar a Biblia?

Existuje zvláštna schopnosť súvisiaca s kabalistickými textami. Akoby sa hrali na schovávačku pred našou schopnosťou objaviť ich zvonku. To preto, že sa ich kabalisti snažili schovať tak, aby mohli byť objavené iba ľuďmi so skutočnou potrebou nájsť ich.

Naša neschopnosť vidieť ich také, aké naozaj sú, je možno spôsobená tým, že naša predstava o tom, čo sú tieto knihy, tu jednoducho nefunguje.

 

Biblia nie je zväzkom príbehov a pravidiel, je to skôr manuál, ktorý nám vysvetľuje, ako vytvárame našu existenciu, ako ju máme vystavať a keď je vystavaná, ako s ňou máme naložiť. Biblické príbehy a obrazy sú symbolickými obrazmi našej kresťanskej legendy.

Eliphas Lévi píše: „Kniha božia je popísaná zvonka i zvnútra. Ale je to ešte ona siedmimi pečaťami uzatvorená kniha, ktorú nikto nemôže ani otvoriť, ani prezerať. Ján vraví: Nato som veľmi plakal, že nikto nebol hoden otvoriť knihu ani nazrieť do nej (Zj 5, 4). My môžeme tiež spolu s apoštolom plakať, ale nie preto, že ju nikto nemôže čítať, ale preto, že tak málo ľudí vôbec pomyslí na to čítať ju.“

Štyri chrámové stĺpy: Vedenie, odvaha, chcenie a mlčanie.

Druhá tarotová karta znázorňuje chrám zasvätenia identický s mikrokozmom (malým svetom). Často je považovaná za chrám Šalamúnov. Chrám podopierajú štyri stĺpy, ktoré znázorňujú štyri živly a znamenajú: vedenie, odvahu, chcenie a mlčanie, teda kabalistické JHVH.

Na týchto pilieroch bola vybudovaná svätá veda a podľa týchto štyroch živlov sú to základné vlastnosti, ktoré musí mať každý, ak chce dosiahnuť vo vede to najvyššie.

 

Magické vedenie si horlivým štúdiom môže osvojiť bez rozdielu každý a znalosť zákonov mu potom umožní, aby postupne dospel až k najvyššej múdrosti.

Chcenie je aspekt vôle, ktoré je možné vo svätej vede a v bežnom živote bezpečne dosiahnuť húževnatosťou, trpezlivosťou a vytrvalosťou. Koho nepudí iba zvedavosť, ale kto je pevne rozhodnutý ísť a dospieť až k samotnému vrcholu vytýčeného cieľa, ten musí vyvinúť nezlomnú vôľu.

Aký je rozdiel medzi mágom a kabalistom?

František Bardon rozoberá túto otázku vo svojej knihe Klíč k opravdové kabale:

Mág realizuje následkom svojho magického vývinu svoje predsavzatie svojou vôľou, ale v Božskej spojitosti nemôže použiť skutočné magické slovo tak, ako kabalista. Mág, ktorý sa nezaoberá praktickou kabalou, môže síce využívať sily, ktoré v sebe školil a má možnosť získať k vykonávaniu svojej práce rôzne bytosti.

Kabalista však dosiahne všetkého kabalistickým slovom bez toho, aby k tomu potreboval nejaké bytosti, či géniou. V tom je rozdiel medzi mágom a kabalistom, pričom Bardon dodáva, že „každý po dokonalosti túžiaci sa preto bude zaoberať kabalou“.

Kabalista je zástupcom vesmíru a je mu daná najvyššia moc, ktorú však nikdy nevyužije sám pre seba, ale len výhradne k dobru ľudstva. Skutočný kabalista je najvyšším zasvätencom, ktorému z univerzálneho hľadiska nie je nič nemožné a ním vyslovené slovo sa musí okamžite realizovať. (Nepotrebuje teda žiadne bytosti k tomu, aby mu pomohli niečo vykonať, pretože už stojí nad nimi).

Kľúč ku kabalistickej vede.

Kabalistická veda je prastará a má svoj pôvod v Oriente. Mudrci praveku skrývali najväčšie tajomstvo v univerzálnej reči, ktorou je reč obrazová, čo je tiež patrné z hieroglyfov starých národov – Egypťanov atď. Títo pra-mudrci predávali svoje náuky iba obrazovou rečou, teda symbolickým vyjadrením. Poňatie náuk, vyjadrených symbolickou rečou, spočívalo na stupni zrelosti dotyčného žiaka. Jedine symbolickou rečou boli zachytené všetky orientálne múdrosti. Kto nebol dostatočne zrelý, alebo kto nedosiahol pod vedením Majstra náležitú zrelosť vývinom svojej individuality, tomu zostali tieto múdrosti utajené.

Kabala je vedou písmen, slova a reči. Nie však intelektuálnej, ale univerzálnej. Hovoriť kabalisticky znamená tvoriť z písmen slová, ktoré podľa univerzálnych zákonov vyjadrujú tú či onú ideu. Používanie tejto reči musí byť prakticky cvičené. Kabala je teda univerzálnou rečou, s ktorou bolo všetko stvorené, je stelesnením božských ideí.  Boh stvoril všetko univerzálnou rečou, to jest kabalou.

Tajomstvo znalosti slova a jeho pravého zhodnotenia, je najvyššie zasvätenie vôbec. Ten, kto bol označený za „pána slova“, bol vždy tým najvyšším zástancom a zástupcom Boha. Každá náboženská sústava a tiež aj každé zasvätenie považuje vedu slova za vedu najvyššiu. Aj o Kristovi je známe, že jeho najmilší žiak Ján sa zaoberal slovom, teda kabalou, čo je zaznamenané i v jeho evanjeliu: „Na počiatku bolo slovo a to slovo bolo u Boha“. Tým Ján poukazuje na to, že Boh použil slovo, aby ním tvoril sám zo seba. Žiadny iný apoštol nebol tak dokonale zasvätený do tajomstva slova ako Ján a ako vraví aj Biblia, on jediný zomrel prirodzenou smrťou, pretože bol dokonalým vládcom slova.

O ľudskej duši a duchu alebo o nefeš, ruach a nešama.

Keďže som dostala otázku, aký je rozdiel medzi duchom a dušou, miesto krátkej odpovede v komentári som radšej napísala článok, aby som túto otázku mohla hlbšie prebrať. Ani vy ešte nepoznáte rozdiel medzi dušou a duchom? Prípadne medzi kabalistickým rozdelením duše? Ponúkam vám v článku jednoduché oboznámenie sa s touto tematikou, ak máte teda záujem, neváhajte čítať ďalej.

V človeku rozoznávame tri základné sféry ľudskej duše: telo (nefeš), dušu (ruach) a ducha (nešama), pričom ich bežne nazývame dušou. Pravda je však taká, že sa od seba líšia, čo si človek môže postupom svojho rozvoja aj sám všimnúť.

Vitálny princíp tela nazýva Kabala a Zohar nefeš. Je to najnižší stupeň ega človeka a je v najužšom vzťahu s hmotnou stránkou vecí. Nefeš je oživovateľom telesnej duše, ktorú môžeme chápať ako animálnu, zvieraciu dušu, ktorá má hlavnú účasť vo funkciách života a umierania. Zaisťuje životné funkcie tela. Je to fyzická schránka duše. Keď meditujem, po čase akoby preberalo moje telo dýchanie za mňa a nadychujem sa automaticky, čiže dýchaniu nemusím venovať pozornosť. Dýcha moje telo, nie ja. Rovnako sa deje to isté, keď človek zaspáva. Telo, najnižšia duša, preberá vitálnu funkciu organizmu a dýcha i keď si toho nie sme vedomí. Toto je nefeš.

Poznanie (Sebainiciácia) Časť II.: Zákon prvý. Rozpoznanie vlastného živého pomeru k Bohu.

„Ak dokážeš uviesť všetko, čomu ťa budem učiť, do života, postačí to, aby si prešiel púšťou, ktorá ťa očakáva. Poznáš ale i priepasť. Tá je skúškou vedomia a skúškou čistoty rúk všetkých, ktorí chcú prijať veci sväté.“ Pierre de Lasenic

 

Či si prešiel púšťou, poznáš zo seba samého, pretože zdroj, ktorý nemá byť vyčerpaný, je iba v akosti tvojej túžby. Priepasť je ale skúškou, ktorá oslobodzuje iba silných a je zákonom práve tak ako zatratenie pre slabých. Než sa však vydáš na cestu, vynalož všetko úsilie, aby si pochopil ezoterný zmysel tejto cesty, totiž aby si nebojoval iba so svojimi vlastnosťami, ale aby si vierou vo svoje nové Ja posvätil svoj úmysel dať Bohu z vlastného rozhodnutia a vnútorného presvedčenia všetko, čo od teba žiada.

Ale i tak musíš najprv prosiť Boha, aby si bol vypočutý, pretože Jeho milosť je bránou, ktorý nikto neotvorí inak než obeťou seba samého. Hľadať kľúče Jeho tajomstva teda znamená blúdiť. Robia tak mnohí, ktorí nevedia, že kľúčom sa musí stať sám človek, aby sa každý zámok, ku ktorému sa priblíži, zachvel. To je to prvé, čo treba vedieť.

Zo Spisov: Rada exulanta.

Stále nachádzam skryté tajomstvá v poézii a próze, večné pravdy zahalené rúškom závoja, alegórií či symbolov. Dnešný článok čerpám Zo Spisov Louisa Clauda De Saint – Martina. Pozornému čitateľovi neujdú odpovede na dôležité otázky. Samozrejme, k tomu, aby sme dostali odpoveď, musí v nás už existovať otázka. Ja som svoju odpoveď dostala, a čo vy?

„Človek bol postavený do stredu temnoty stvorených vecí len preto, aby pomocou svojho individuálneho svetla dokázal existenciu jeho Najvyššieho pôsobcu… Všetky veci by mali hovoriť, pretože sú plné ducha a hlasu Božieho, a predsa všetko okolo nás mlčí.

Ohromným nešťastím pre človeka nie je to, že by nevedel o existencii pravdy, ale že nesprávne chápe jeho povahu. Koľko omylov a trápení by sme si ušetrili, keby sme nehľadali pravdu v javoch hmotnej prírody, ale rozhodli sa zostúpiť do nás samých a snažili sa vysvetliť hmotné veci z človeka, a nie človeka z hmotných vecí…

Človek je jedinou bytosťou v prirodzenom poriadku vecí, ktorý nie je nútený sledovať neustále tú istú cestu.

Poslanie človeka sa líši od poslania iných telesných bytostí, pretože je ním náprava neporiadku vo vesmíre. Svätá ľudská rasa, ktorá sa zrodila z údivu, túžby a inteligencie, bola postavená do obrovského vesmíru ako žiariaca hviezda, ktorá má šíriť nebeské svetlo. Nemôžem zamlčať, že tento druhý obal je súčasný trest za zločin človeka, ktorý spôsobil, že teraz spadá do temporálnej oblasti. Takto sa začalo dlhé obdobie skúšok, bez ktorého nemôže znovu získať svoj niekdajší kontakt so svetlom.

Tajomstvá tarotu: Kabalisticko – hermetické pojednanie o karte Mág – Prvotná príčina – Stvoriteľ.

Je to už dlhá doba, čo som sa tarotu nevenovala, pretože môj záujem o karty nie je vykladačský. V tarote vidím dejiny stvorenia a i keď som o tom donedáva veľa nevedela, mnoho mi ozrejmil Theofanus Abba, významný český hermetik. Ako inak, v mojom pocite, teórii, ma nielen utvrdil, ale pomohol mi aj posunúť sa ďalej. Pochopenie karty Mága hneď vrhlo svetlo aj na dve po ňom nasledujúce karty, ktoré mi robili problém a nevedela som, čo si pod nimi skutočne predstaviť. Nehovoriac o karte Viselec, ktorého v knihe opisuje Theofanus Abba ako „Zasvätenca“. Prečo nasledujú po Mágovi ženské karty? V celom kolobehu mi pomohol kabalistický Strom života. No ale všetko poporiadku. Vrátim sa najprv k Mágovi, z ktorého všetko vychádza.

Svedectvo z jednej zeme Východu:

„Nekonečné všetko bolo na počiatku naplnené tmou, pretože Otec, Matka a Syn boli jedno a Syn ešte neprecitol, aby začal svoju činnosť v krúžení kozmického života.“

Takto definuje kniha Dzyan, biblia Tibetu, pomyslený počiatok bytia. Táto múdrosť napovedá, že „nebolo  myslenie, cítenie ani chcenie, pretože nebolo Ahhiov, nebeských bytostí, ktoré by mali schopnosť sprostredkovať stavbu nebeského chrámu. Nebolo Otca stvoriteľa, pretože až zrodením Syna sa stane Otec otcom. Počiatočná jednota bola nepoznaným súcnom, pretože sa ešte neprejavila subjektívna stránka vecí. Najvyššia príčina bola neplodná, kolo involúcie sa ešte nepohlo.“

Po týchto riadkoch môžeme pochopiť, že Stvoriteľ ešte nebol činný a neexistovalo stvorenie ani Stvoriteľ ako Otec, pretože k tomu je potrebné, aby Otec stvoril Syna. A keďže nič nebolo, nebolo čo spoznať, ani nebolo nikoho, kto by mohol spoznávať, pretože ešte Stvoriteľ nič neprejavil. Svoju existenciu prejavil Boh v okamihu, kedy po prvýkrát vstúpil do vzťahu k pojmu mnohosti a k číselným predstavám. Schematická štruktúra kozmu vstúpila do bytia delením jednoty.

Duchovné splynutie = rovnosť vlastností.

Je to už dlhší čas, čo rozmýšľam nad tým, prečo ma niektorí ľudia priťahujú viac a niektorí zas menej. Keď neprehliadnem známu myšlienku “rovnaké priťahuje rovnaké“, mám už prvú jednoduchú odpoveď. Túto som však poznala už dávnejšie. Odkedy cítim naplnenie v srdci, rozmýšľam mierne nad rámec tejto myšlienky a pátram hlbšie. Nestačí mi rozumová odpoveď “je vo mne niečo, čo má aj on“ alebo “je v ňom niečo, čo mám aj ja“, ale už ma zaujíma, čo presne to je.

Čo je to, čo je v nás rovnaké?

Čo je to, čo nás zbližuje?

Na základe čoho cítim túto blízkosť?

Okrem toho, že som odpoveď na svoje otázky vnútorne cítila, pomenovať ich mi pomohla aj Kniha Zohar. Ide o rovnosť vlastností. Zohar túto rovnosť vysvetľuje síce v súvislosti s Bohom, ale človek cítiaci toto duchovné naplnenie, bude sa cítiť viac priťahovaní aj k ľuďom, ktorí takéto naplnenie tiež prežívajú, pretože to je to, čo majú rovnaké, čo je v nich podobné a čo ich spája. Spájajú ich vlastnosti, ktoré im umožňujú vnímať a prežívať Božie svetlo. A aby to dokázali, musia svoje vlastnosti vyrovnať tým Božím.

Dobrými činmi získava človek svetlom utkané rúcho.

Duša putuje tak dlho, kým sa úplne neočistí. Dobré diela, ktoré tu dole človek koná, dovoľujú, aby na neho zostúpil odlesk vznešeného svetla žiariaceho hore. Tento odlesk slúži človeku ako rúcho, v ktorom sa potom objaví na druhom svete pred Svätým, nech je pochválený. Vďaka tomuto rúchu môže mať účasť na blaženosti vyvolených a hľadieť do svetelného zrkadla. V knihe Zohar sa píše:

 „Pojď a viz! Když duše dospěly na místo, které se jmenuje Pokladnice života, radují se ze skvěle zářícího zrcadla, jemuž se dostává světla až z nejvyššího místa. Tato světelná záře je tak silná, že by ji duše nesnesla, kdyby sama neměla na sobě vlastní světelné roucho. Neboť tak jako Nešama, pokud je sesílána na zem, obdrží pozemský obal, aby se tu mohla zdržovat, rovněž tak nahoře přijme nadpozemský obal, aby mohla bez újmy hledět do onoho zrcadla, jehož světlo přichází ze Země života. Také Mojžíš se musil nejprve odíti do nadpozemského šatu, aby toto nadpozemské zíraní snesl, jak se praví: A vešel Mojžíš doprostřed  (betoch) oblaku… (2 Mojž. 24), přičemž ono betoch může být také přeloženo jako „pomocí oblaku, oblakem“, takže oblak mu sloužil za šat. Za onoho času se Mojžíš zcela zbavil své pozemské přirozenosti, jak se praví dále: A Mojžíš byl nahoře (bez potravy) čtyřicet dní a čtyřicet nocí.“

Nešama=duša

/Zdroj: Sborník kabalistických textů. Kabala a Kabalisté./

Zákon a jeho rúcho.

“Každé slovo Zákona obsahuje hlubší smysl a skrývá tajemství.

Vyprávění Zákona jsou jen rouchem Zákona.

Běda tomu, kdo toto roucho Zákona považuje za Zákon sám!”

Zdroj: Sborník kabalistických textů. Kabala a kabalisté.

Zoroaster a zoroastrizmus

Už je to onedlho 5 rokov, čo mám na poličke knihu od Adriana Gilberta – Mágovia. Doteraz som si ju iba raz prelistovala a odložila, ale dnes som sa rozhodla niečo si z nej prečítať. Zaujal ma pohľad zoroastristov na svet.

Zoroaster sa narodil niekde tam, kde sú dnes hranice medzi Iránom a Azerbajdžanom – na brehoch rieky Arks. Podľa všeobecného konsenzu sa narodil okolo roku 630 pred n. l. a náboženstvo, ktoré založil, bolo otvorene dualistické. V staroveku, ešte pred stavbou pyramíd a veľmi dávno pred Abrahámovou cestou z chaldejského Uru do Hebronu, v Indii a Iraku už žili obyvatelia indoeurópskeho pôvodu. Ich náboženstvo malo kultový charakter a vyznačovalo sa mnohými prvkami, ktoré možno spoznať aj v súčasných kultúrach tej oblasti. Základom ich viery bolo uctievanie jednotlivých prvkov, najmä vody a ohňa, a želanie, aby tieto prvky boli vždy „čisté“. Do ich rituálov patrilo aj prinášanie obety v podobe vína a zvierat – zvyčajne býkov.

Zoroaster bol pomazaným kňazom tohto ranného náboženstva a bol takmer biblicky predurčený stať sa prorokom. Podľa legiend zachovaných v Gathase vo veku tridsiatich rokov mal zjavenie, v ktorom sa stretol

Svetlo v Kabale a ako ho na seba pritiahnuť

Čo myslíme pod pojmom Svetlo? Určitý druh energie, povedzme vyšší než tá, ktorú môžeme v tomto svete cítiť našimi obyčajnými zmyslami. A pokiaľ na seba priťahujem tento vplyv, začnem tento zmysel rozvíjať a cítiť. Tento zmysel rozvíjame Vrchným Svetlom.

Ako na seba toto Svetlo pritiahnuť?

…Stačí keď chcem, aby ma Svetlo, ktoré napravuje, ovplyvňovalo a napravovalo. A to je to, čo nazývame „Svetlo, ktoré napravuje“. To je presne to, čomu hovoríme štúdium Tóry – Tóra znamená vyzývať toto Svetlo.

Napriek tomu, že nerozumejú tomu, čo sa učia, cez prahnutie a veľkú túžbu porozumieť tomu, čo sa učia, na seba prebúdzajú Svetlo, ktoré obklopuje ich duše. (Baal HaSulam)

Kabala a náboženstvo

Dnes som sa trošku zamyslela nad listom Eliphasa Léviho jeho žiakovi M. Montantovi. Biblia, Boh, láska, viera a žalmy mi v poslednej dobe veľa pomáhajú, sú mi každodennými priateľmi. Ak poklesnem na duši, hľadám oporu práve v nich. Z toho dôvodu mi dobre padlo prečítať si tieto riadky od Léviho, pretože to, o čom píše, som už dávnejšie cítila. Je to vlastne jeho ôsmy list o Kabale, kde o nej píše v súvislosti s náboženstvom.

Vážený bratře,
znalost kabaly činí pochybnost ve věcech náboženství nemožnou. Smiřuje rozum s vírou a ukazuje, že všeobecné dogma, ať je formulováno jakýmkoliv způsobem, vychází všude ze stejných principů. Stává se nejčistším výrazem touhy lidského ducha po povznesení k Bohu, pokud je tento duch danou vírou osvícen.
Znalost kabaly dává pochopení pro potřebu duchovních cvičení, spjatých s náboženstvím, která poutají pozornost, posilují vůli. Kabala vrhá stejnoměrné světlo na všechny kulty. Dokazuje, že nejúčinnějším ze všech kultů je ten, který přibližuje Božství k člověku, umožňuje je spatřit, dotknout se jej a do jisté míry ho v sobě ztělesnit.
Snad je jasné, že zde mám na mysli katolické náboženství. Tak, jak se na něj obvykle pohlíží, vyhlíží toto náboženství jako nejnesmyslnější ze všech. To je však jen zdání, neboť právě tato víra je ze všech nejzahalenější.

Tajomstvá kabalistickej hudby

Asi tak zhruba pred rokom som na stránke uverejnila video s názvom Melódia Vyšších Svetov, v ktorom Michael Laitman hovorí o vplyve kabalistických melódií na človeka. Spomína veľkého Kabalistu menom Baal HaSulam, ktorý nám zanechal takéto melódie ako pomoc k tomu, aby sme sa dostali bližšie k vnímaniu Vyššej reality. K skladbám Baala HaSulama som sa však dostala až teraz, pred asi dvoma týždňami. Stalo sa to vďaka tomu, že som si tu prechádzala články a znova som na toto video narazila. Vtedy mi napadlo hľadať skladby od Baala HaSulama a kto hľadá, nájde. Veľmi sa mi páčia najmä tri, ktoré počúvam večer pred spaním. Z tých troch však dokážem počúvať dokola iba jednu, ktorá mi je veľmi príjemná (Kel Mistater). V tomto článku by som vám aspoň tieto tri skladby rada sprístupnila, pretože zrejme o nich mnohí ani nevedia a pritom sú krásne. V prvom rade som urobila menší prepis z videa Melódia Vyšších svetov, aby ste pochopili, o čom tieto skladby sú a čo vyjadrujú. Na konci článku nájdete tri Baal HaSulamove skladby. K ďalším sa môžete dostať cez ne.

Poďme teda k vysvetleniu vplyvu týchto melódií na človeka a k vysvetleniu toho, čo vyjadrujú. Nie je to úplný prepis, vyberala som najdôležitejšie myšlienky a niečo som napísala vlastnými slovami.
Rabbi Laitman:

Preniknutie do Zoharu

Zaujíma vás Kabala? Potom vám odporúčam týchto sedem videí. Videla som ich všetky a keďže mňa zaujali, posúvam ich ďalej pre tých, ktorým môžu tiež niečo objasniť. Videá sú vo forme krátkych lekcií v českom jazyku. Autorstvo Zoharu sa pripisuje kabalistovi Mošemu de Leon, ale podľa istého svedectva Moše de Leon sám pripisuje jeho autorstvo rabbimu Šimonovi ben Jochajovi. Pred pár mesiacmi sa mi dostala do rúk kniha “Rabbi Šimon Bar Jochaj a Kabala” od Guy-a Casaril-a, v ktorej som sa dočítala o niektorých veciach, ktoré sú spomínané aj vo videách. V knihe sa píše:

“Pokiaľ je rabbi Šimon ben Jochaj skutočne autorom najstarších častí Zoharu, potom reprezentuje nadčasové a všeľudské posolstvo kabaly: Boha skláňajúceho sa k človeku a človeka stúpajúceho k Bohu.” Guy Casaril

Podľa videí sú za všetkým v tomto svete dve veci: nemenný tvorivý zákon (Stvoriteľ), sila dávania a jediné stvorenie stvorené týmto zákonom – Adam, prianie dostávať (alebo kolektívna duša). V skutočnosti to nie sú dva objekty, ale dve strany jednej a tej istej sily.

O pomoci

“Je vždy bratskou alebo sesterskou povinnosťou pomôcť bratovi alebo sestre dole. Ak očakávam pomoc od tých hore, musím poskytnúť pomoc tým dole. To je zákon. A druh, spôsob a rozsah pomoci je na rozhodnutí darujúceho, nie žiadajúceho.”

Clifford Bias (Kabala, taroty a západní tradice mystiky)

O kadidlách a ich použití

Vonné látky pútali pozornosť človeka odpradávna. Skutočnosť, že aromatické látky pôsobia na psychiku človeka a sú schopné navodiť zmenené stavy vedomia, bola zistená už v ranných dobách ľudstva. Čuchové bunky vedú zachytený signál priamo do spánkovej oblasti mozgovej kôry. Čuch je teda jediným zmyslom, ktorý má priamy prístup do mozgu. Čuch dosahuje aj do ďalšej mozgovej časti, ktorá sa zaoberá pamäťou, pozornosťou a psychosomatickou integráciou, takže by sme nemali byť prekvapení tým, že vnemy navodené pachmi ovplyvňujú obsah mysle a proces myslenia, duševnej koncentrácie a snáď i racionálneho uvažovania. Z tohto dôvodu siahali po vonných látkach vždy kulty, náboženstvá aj jednotlivci, ktorí sa usilovali o kontakt s bohmi a vyššími silami.