Pestovanie dobra.

 Pokiaľ budeš pestovať dobro a cnosti,

osud ťa obíde vo všetkej svojej zlosti.

Hľaď vždy odpútaným byť

a múdrosti srdca zbierať,

takto prežiješ v ťažkých časoch

i pod nadvládou zvierat.

Nina

Čo robiť v ťažkej situácii alebo byť morálny až do konca.

http://www.nina450.wordpress.com

Z listu Thomasa Jeffersona, 19. augusta 1785.

Radšej sa vzdaj peňazí, vzdaj sa slávy, vzdaj sa vedy, vzdaj sa samotnej zeme so všetkým, čo je na nej, ako by si mal urobiť niečo nemorálne. A nikdy nepredpokladaj, že v nejakej situácii alebo za istých okolností je pre teba najlepšie urobiť niečo i len trochu nečestné. Kedykoľvek sa chystáš niečo urobiť, aj keď vieš, že sa o tom nikto iný nedozvie, spýtaj sa sám seba, ako by si konal, keby sa na teba pozeral celý svet, a konaj podľa toho.

Povzbudzuj všetky svoje dispozície k cnostiam, a precvičuj si ich vždy, keď sa na to objaví príležitosť. Buď si istý, že precvičovaním zosilnejú podobne, ako ľudské telo, a cvičenie z nich spraví zvyk. Môžeš si byť istý, že z praktizovania najčistejšej cnosti získaš najúžasnejšiu útechu v každej chvíli života i vo chvíli smrti.

Ak sa niekedy ocitneš obklopený ťažkosťami a mätúcimi okolnosťami, z ktorých sa nebudeš vedieť vymotať, urob to, čo je správne, a buď si istý, že to ťa najlepšie vyslobodí aj z tých najhorších situácií. Hoci vtedy, keď robíš jeden krok, nevidíš, aký bude ďalší, nasleduj pravdu, spravodlivosť a priame konanie a ver, že ťa vyvedú z labyrintu tou najľahšou cestou.

Uzol, ktorý si považoval za gordický, sa pred tebou sám rozpletie. Niet väčšej chyby, ako predpokladať, že človek sa vymotá z ťažkostí pomocou intríg, úskokov, pretvárky, prikrášľovania, nepravdy, či nespravodlivosti.

Poučenia z poézie IV.: Uvedomovanie si vlastných nedostatkov.

Šťastná duše vědomá si vlastních nedostatků –

každý, kdo své chyby vidí, nepropadá zmatku.

I kdybys měl desatery vousy na své líci,

hledej nejdřív chybu v sobě a buď chápající.

Dokud však se nezlíbí vyrašit vousu tvému,

nespílej, holobrádku, jinému bezvousému!

 

Rúmí

Z Masnavíje ma´naví

Sebainiciácia, časť V.: Vnútorná prevýchova.

Niekoľko bodov od Paula Bruntona k vnútornej prevýchove. Základy by sme mohli zhrnúť na základe jeho knihy “Cvičení pro hledání” takto:

1, Prvé kroky na ceste si vyžadujú, aby si žiak uvedomil svoje chyby a rozhodol sa ich odstrániť.

2, Podstatné je odmietať negatívne myšlienky, prijímať a udržovať kladné.

3, Nech žiak dáva pozor na spôsob, akým reaguje na skúsenosti, okolnosti a ľudí. Je potrebné mať sa na pozore pred príťažlivosťami a odpudivosťami, ktoré vyvolávajú (napr. určité osoby, situácie). Ďalej pred citmi, ktoré podnecujú a pred túžbami, ktoré prebúdzajú.

4, Cesta začína upokojením mysle a citov, premožením vášní a pravidelnou meditáciou.

5, Je tiež potrebný určitý vypestovaný zmysel pre pravdu, rozvoj srdca a mysle, ktoré prinášajú schopnosť rozlišovať medzi zdaním a realitou, medzi nižšími a vyššími hodnotami, osobnými názormi a neosobnými faktami.

Poučenia z poézie III.: Z Masnavíje ma´naví (veršov s vnútorným zmyslom).

Poučná báseň od slávneho mystika, zakladateľa dervišského rádu Džaláleddína Rúmího.

O čtyřech Indech

 

Čtvero Indů kdysi vešlo v mešitu,

úctu Bohu vzdát a pomodlit se tu.

Alláha z nich každý vyzýval v okamžení

chtě modlitbou zjevit svoje ponížení.

Přišel moezzin a první z nich ho okřik:

„Moezzine, modlíme se a ty tropíš pokřik!“

Desať znamení zušľachťovania a rozvoja.

Keď si vezmeš učenie k srdcu, objaví sa desať znamení:

1, Keď prestáva chamtivé uchopovanie, je to znamením, že si vypudila zlého ducha pripútanosti na materiálnom svete.

2, Keď sa zmenšuje pripútanosť, je to znamením oslobodenia sa od ctižiadostivého chcenia.

3, Keď sa prestávajú objavovať rušivé emócie, je to znamením, že bolo päť jedov uzmierených zvnútra (hnev, chcenie, pýcha, závisť, hlúposť).

4, Keď mizne sebectvo, znamená to, že si zahnala zlého ducha lipnutia na sebe.

5, Keď ti nič nie je trápne a k ničomu sa neviažeš, je to znamením, že sa tvoje klamné vnímanie zrútilo.

Pomoc náš rozvoj zrýchli.

Všetci namáhavo šplháme na vrchol prianí, ktoré chováme vo svojom srdci.

Ak vám pritom nejaký iný snaživec ukradne batoh a mešec, a vďaka tomu prvému stlstne a to druhé ho zaťaží, mali by ste ho poľutovať.

Kvôli tlstote bude pre neho šplhanie obtiažnejšie a záťaž jeho cestu predĺži.

Ale ak vy vo svojej chudosti uvidíte, ako ten tlsťoch lapá po dychu, pomôžte mu ísť ďalej; vašu rýchlosť to ešte zvýši.

Chalíl Džibrán

Príbeh žiaka, ktorý sa stal adeptom.

Egyptskí vysokí Majstri prijímali do svojich kruhov nových adeptov. Kým však niekto skutočne vyhovel a ukázal sa byť hodným prijať učenie, bol skúšaný jeho charakter a kvality srdca. Uchádzači museli pracovať v miestnej komunite pre chorých a to máličko, čo dostali zaplatené, bolo smerované ľuďom a trpiacim, ktorých život ťažko stíhal. Tento čas bol skúšobným obdobím, kým bol žiak skutočne prijatý do kruhov múdrych a stal sa adeptom. Majstri sledovali ich činy, rozhodnutia, sebakázeň, chovanie, dodržovanie cvičení, dokonca videli aj do ich sŕdc, pričom títo žiaci ani len nevedeli, že Majstri boli už vopred oboznámení s tým, ktorá duša je pripravená načúvať učeniu Najvyššieho.

Jedného dňa prišiel istý žiak k Majstrovi a požiadal ho, aby určitá časť jeho platu mohla poputovať k tej rodine, ktorú on sám vyberie. Vedel, že tento čin môže prispieť k jeho neprijatiu, pretože žiadal výnimku z Majstrovho rozhodnutia, ktoré platilo pre všetkých. Nemohol však konať inak, to srdce mu takto diktovalo a on bol rozhodnutý vyhovieť mu i za cenu, že by sa musel vzdať múdrosti, po ktorej tak túžil. Veď nešlo o žiadnu inú rodinu, než o jeho vlastnú. To za nich prosil.

Majster bez okolkov tejto žiadosti vyhovel a poslal žiaka vykonávať svoju obvyklú prácu. Takto to pokračovalo deň za dňom, kým prišiel na rad dlho očakávaný deň prijímania. Po práci v komunite chorých sa uchádzači v neskorých nočných hodinách zišli v prijímacej sieni. Svetlo vrhali iba ohnivé čaše a vo vzduchu vládla tajomná atmosféra. Uchádzači sediac na zemi v tichosti očakávali Majstra. Boli už vopred oboznámení s tým, ako bude ceremónia postupovať.

O kráse a umení, ktoré nás zduchovňujú a zušľachťujú. Božský zdroj – pravé umenie.

Hľadanie krásy odpovedá ľudskej potrebe, pretože je iným aspektom hľadania pravdy a dobra.  Jedným z cieľov života je rozvíjať v sebe estetické city, pretože tie vedú k vyššiemu ja. Umenie môže byť použité k tomu, aby zušľachtilo a inšpirovalo človeka, oživilo božské myšlienky v jeho mysli. Keď krása inšpirovaného umenia hlboko zapôsobí, môže byť použitá ako pomoc k prekročeniu svojej prítomnej úrovne a k priblíženiu sa k Bohu vo svojom vnútri.

Pravé umenie nepúta pozornosť iba k samotnému dielu, ale k duchu, ktorý toto inšpiruje, k božskému zdroju, ktorý nám pripomína. Plní svoje poslanie, keď otvára naše srdce vzácnemu citu pokojného mieru.

Umenie prináša krásu našim zmyslom. To, čo nás priťahuje ku krásam Prírody a umeniu človeka, je spôsobené dokonalou krásou Nadja. Rozširuje to náš rozhľad, ponúka nám menej egoistické ideje a obdarúva nás vznešenejším srdcom. Estetické vnímanie umeleckých diel a harmonický vzťah k Prírode nás vedú stále bližšie k božstvu v nás. Výtvarné umenie, ktoré nám odhaľuje úchvatný svet krásy, pokiaľ nás zušľachťuje a povznáša, súčasne odhaľuje aj duchovnú cestu.

Cesta štedrosti (Netiv hacedaka).

Hebrejský výraz CEDAKA súvisí so slovom CEDEK – spravodlivosť. V českom prostredí predstavuje dobročinnosť, charitu. Pokiaľ by ste siahli po knihe Stezka návratu, nájdete v nej (ako bolo už v minulosti spomínané), opísané okrem cesty návratu ďalšie štyri cesty (výber z ďalších štyroch ciest), z ktorých jedna je práve táto cesta, v ktorej sa slovo CEDAKA prekladá ako milodar a celá cesta ako cesta štedrosti.

Rabi Jicchak povedal: „Čo znamená veta (Prís 21:21): Kto sa usiluje o spravodlivosť a milosrdenstvo, nachádza život, spravodlivosť (štedrosť) a slávu? Prečo ten, kto sa snaží o štedrosť, bude odmenený štedrosťou? Odpoveď znie, že tomu, kto chce byť štedrý, Boh poskytne dostatok peňazí, aby štedrým byť mohol.“

Rabi Nachman povedal: „Boh mu poskytne dostatok vhodných ľudí, aby za ich obdarovanie mohol byť odmenený.“

Vysvetlenie.

Štedrosť znamená pozitívne pôsobenie na ostatných, prospešnosť iným, preto Boh každému, kto o túto cestu usiluje, pomáha s jej naplnením, zaisťuje mu peniaze, aby ich mohol poskytnúť tým, ktorí ich potrebujú.

Dve vrecká, dva silné výroky.

Rabín Bunam, ktorý patril k chassidským Židom vo
východnej Európe, raz povedal svojim žiakom:
– Každý z vás musí mať dve vrecká a v každom z nich
veľmi silný výrok, aby podľa potreby mohol doň
siahnuť.
V ľavom vrecku nech je veta:
- „Aj ja som len prach a zem.“
A v pravom vrecku nech je veta:
– „Aj kvôli mne Boh stvoril nebo a zem.“
…

Kto je silný?

Kto aký je, to mu život prinesie. Či už ľudí alebo okolnosti, ale naša sila bude vždy spočívať v našich mravných hodnotách, pretože ak vedieme spravodlivý život, pred neprávosťou nás ochráni samotný Zákon.

„Môže sa to stať aj Vám alebo S poctivosťou najďalej zájdeš“-

- je romanticko-morálno-etický film, o ktorého dej by som sa s Vami chcela podeliť. Pokiaľ si myslíte, že je to jeden z tých romantických filmov, ktoré v nás vzbudia iba nádej a pripomenú krásu lásky, potom Vám musím povedať, že tento Vám ponúkne oveľa viac. Nielen to, čo romantické filmy, ale aj poučenie, ako k nám môže také šťastie a láska prísť. Poukazuje na charakter človeka a na staré dobré príslovie „rovnaké priťahuje rovnaké“.

Samozrejme, mnou opisovaný žáner ešte neexistuje, ale pokiaľ by ste si tento príbeh pozreli a tiež Vás pohladí v ňom zobrazený vyšší princíp, možno budete súhlasiť.

Z takýchto filmov som vždy nadšená a po zhliadnutí tohto môžem zhrnúť jeho základné myšlienky svojimi slovami nasledujúco:

„Spravodlivému sa odpláca spravodlivo.“

„Láska si lásku hľadá a k spravodlivému sa láska vkráda.“

„Ten, kto i v čase najväčšej núdze dokáže otvoriť svoju náruč tým, ktorí to potrebujú, je v skutku cnostným človekom. Pokiaľ takýto človek pomáha mnohým, keď mu život štedro nadelil, v čase, keď sa jeho karta obráti, zistí, že nebesia poskytnú pomoc jemu.“

Láska, darovanie, dodržanie sľubu, správne konanie, dobrý charakter, spravodlivosť, dobrosrdečnosť, súciť, pomoc jeden druhému, spolupatričnosť a najmä Láska, Láska a Láska, ktorú nezmenia ani peniaze, sú hlavnými myšlienkami tohto nádherného príbehu. Ba čo viac, v tomto príbehu sú to práve peniaze, ktoré dajú náš pár dokopy.

Čo by ste si vybrali, keby Vám dal niekto na výber spomedzi týchto možností?:

Poučenia z poézie II.: Spútanie a či voľnosť je svetlom večnosti?

Pokiaľ niečo veľmi silno spútavame, viac to od nás uteká. Čo máme a nedáme, sami onedlho nemusíme mať. Ak však niečomu dáme voľnosť, môže to začať rásť a prinášať večné, neutíchajúce plody. Vyjadruje to i Blakeova báseň Večnosť:

“Kto spútava si radosť pre seba,

ničí si krídla na vzlet do neba.

No kto ju pobozká len úchytkom,

bude sa tešiť večným úsvitom.“

 

William Blake

 

Poučenia z poézie I.: Múdre rady zvierat.

TANU RABANAN. Múdrosti rabínskej literatúry.

Tanu Rabanan predstavuje výber z textov židovskej rabínskej literatúry. Slová Tanu rabanan sa prekladajú ako „naši majstri vyučovali“ alebo „naši majstri majú tradíciu“. Rabínska literatúra vysvetľuje a vykladá Bibliu oveľa hlbšie, a ten, kto nad ňou premýšľa a medituje, dokáže odhaliť jej hĺbku a skryté tajomstvá. Práve preto sa mi páči a z toho dôvodu čítavam tieto texty.

Na začiatok chcem uviesť toľko, že biblický text má v rabínskom ponímaní jedinečné postavenie, ktoré sa odlišuje od ponímania iných prekladateľov a vykladačov (napríklad kresťanských či židovských prekladateľov Septuaginty atď.). Tam všade ide vykladačom o význam daného miesta, ktorý treba preložiť a vyložiť. Rabínske poňatie však kladie dôraz na formálny aspekt Biblie, jej jazyk, jednotlivé slová a tvary písmen. Vo výklade a význame ide teda oveľa ďalej. Nezastaví sa pri povrchom vysvetlení. O židovskej Biblii sa v rabínskej literatúre nie nadarmo hovorí nie ako o Svätom písme, ale ako o „spisoch svätyne“.

Rabínska literatúra je v mnohých ohľadoch pokračovaním židovskej Biblie. Milujem Bibliu, pretože je v nej nevyčerpateľné množstvo múdrosti. Preto sa mi páčia i nasledujúce texty a iné knihy s výkladmi Biblie, či knihy zaraďujúce sa k tomuto typu literatúry.

Ponaučenia k zapáleniu vnútornej sviece.

Nasledujúce ponaučenia som vybrala z knihy Talmud, kapitoly VII. – Mravný život. Niektoré ma veľmi oslovili, možno sa  zapáčia i vám a napomôžu k zdokonaľovaniu :

 

Čo sám nenávidíš, nečiň svojmu blížnemu.

Kto sa poddá hnevu, ničí svoj dom.

Keď sa dvaja hádajú, ten, kto zmĺkne prvý, je chvályhodnejší.

Česť tvojho priateľa nech ti je tak drahá, ako tvoja vlastná.

Tí, ktorí sú utláčaní, ale neutláčajú, ktorí naslúchajú urážkam bez toho, aby ich vracali, ktorí jednajú milosrdne a i v skúškach sú blažení, o tých je napísané: Ale tí, ktorí ho milujú, budú ako slnko vychádzajúce v plnej sile.

Kráľovstvo nebeské

Vo filme Kráľovstvo nebeské, ktorého dej sa odohráva vo Svätej zemi v období križiackych výprav, nájdeme viacero múdrych myšlienok, ale aj rád. Jednu, ktorá ma v tomto filme svojou pravdivosťou oslovila, prinášam dnes i ja na zamyslenie. Nižšie uvedenú radu nad zlato dal Jeruzalemský kráľ Balduin IV. (múdry a citlivý vládca) mladému kováčovi, ktorý odišiel do Svätej zeme, aby našiel odpustenie. Keď však do Svätej zeme prišiel, udalosti sa už odvíjali po svojom. Z kováča sa stal rytier s poslaním ochraňovať Jeruzalem.

Pristúpme však k rade oplývajúcej obrovskou vnútornou pravdou:

Anachoreta

Inšpirovaný poznaním o klamnom okúzlení, ktoré môžu hmotné pôžitky človeku poskytnúť, rovnako ako úsilím, ktoré musíme vyvinúť, aby sme sa vyprostili z hypnotizujúceho objatia hmotného sveta, napísal slobodomurár a básnik Xaver Tejřov báseň Anachoreta (v preklade pustovník, z gréckeho anachórein – vzdialiť sa, ustúpiť za účelom duchovného očistenia, kontemplácie, modlitieb), ktorú v knihe Dopisy Paracelsovi cituje Theofanus Abba v skrátenom znení:

Démony vášní jsem napojil krví svou,

krví tak horkou, tak černou a tak otravnou,

že mrtvi jsou.

 

A dnes nic nevím o tíži, té dceři zemských cest!

Perutě dostal jsem, zdvihám se v okruh hvězd,

nemožné možným jest!