Podobenstvo o láske

Žil-byl člověk. Odjakživa slyšel slova: „Bůh je Láska“.

Řekl si: Půjdu — lásku hledat budu. A cestou poslouchal, co lidé o lásce říkají.

* * *

A slyšel tohle:

… “Miluji maso!“ — řekl jeden. Šel, zařezal jehňátko — upekl a začal jíst jeho tělo…

… “Já miluji lov! — povídá druhý. — Ulovím každého ptáka v letu. A každé zvíře vyslídím, neomylně trefím, zabiji a stáhnu z něj kůži.“

… “Ach, jak já miluji nosit kožešiny!“ — říká jedna krasavice.

… “A já ještě miluji květiny!“ — dodává druhá… Spoustu květin v kyticích rozestavuje ve vázách — dívá se na ně a těší se z toho, jak uvadají a tichounce umírají — a o její „lásce“ vůbec nic nevědí!… A tak se staly květiny symbolem lásky a krásy… Květiny oddělené od svých kořenů!…

… A jiný muž vykládá:

„Já — miluji svou ženu! Moje vášeň je tak silná, že kdyby mě vyměnila za jiného, tak ji zabiju!“

… “Já — miluji slávu — víc, než všechny ženy! — dodává plukovník. — Za okamžik slávy jsem ochotný obětovat všechno!“… Když najde nepřítele — posílá vojsko umírat… Za okamžik vlastní slávy je připraven druhým brát životy…

… “Já — miluji vlast! — říká císař. — Já sám tvořím zákony své země. Všichni budou poslouchat má přání! Všechno bude podle mé vůle: já — miluji nebo trestám, já — můžu ustanovit mír nebo začít válku!“

… Ještě člověk uslyšel:

„My milujeme Boha. Za naši víru jsme připraveni umírat! Za naši víru jsme připraveni zabíjet!“

* * *

Máj, lásky čas? Tak ťa vyzývam, aby si ma nechal byť tvojou, tvojou jednou a jedinou :-)

Každý hovorí, že máj je časom lásky. Dnes som našla jednu krásnu pieseň od Adele a pripomenula mi práve čas lásky a jednu dôležitú vec. Hneď som si ju zamilovala. Refrén sa mi veľmi pozdáva, pretože mi pripomína niekoho a našu spoločnú cestu, cestu, ktorú nepochopí každý… Chceli by ste dať niekomu najavo svoju lásku? Čo tak skúsiť to touto piesňou? Ja ju síce nikomu neposielam, no páči sa mi i tak. Aj keď viem presne, komu by som ju poslala A vy? Existuje niekto taký pre vás?

Všimnite si, ako si ľudia v tom klipe pomáhajú. No nie je to úžasné? Stačí pritom tak málo…z lásky žiť by za to stálo

Želám vám krásny mesiac plný lásky!!! A nielen tej partnerskej

Myslím na tebe

Každým dnem jsem zamilovanější

Ztratila jsem pojem o čase

Jen přemýšlením o tvé tváři

Jen Bůh ví

Proč mi trvá tak dlouho nechat pochyby stranou

Jsi jediný, kterého chci

Ako sa ľudia snažia získať svet a strácajú pritom dušu

Článok stojí za zamyslenie nad tým, aký život vedieme. Je pre nás príjemnejšie naplňovať ego alebo svoju dušu?

Vybavte si ten pocit, ktorý mávate, keď vás niekto pochváli, keď vás prijímajú, uznávajú, keď vám tlieskajú. A teraz oproti nemu postavte pocit, ktorý zažívate, keď pozorujete západ alebo východ slnka, alebo proste prírodu, alebo keď čítate knihu, alebo sa dívate na film, ktorý sa vám veľmi páči. Plne sa do toho pocitu vžite a potom ho porovnajte s tým prvým, napríklad s tým, ktorý vo vás vzbudila čiasi pochvala. Uvedomte si, že ten prvý pocit vychádza z istého sebazbožňovania, vyvyšovania. Je to svetský typ pocitu. Ten druhý vychádza z naplnenia, a je to niečo, čo cíti vaša duša.

Je tu ďalší kontrast: Vybavte si ten pocit, ktorý máte, keď niečo dosiahnete, keď sa vám niečo podarí, keď máte úspech, keď vyhráte v nejakej hre alebo v hádke. A teraz oproti nemu postavte pocit, ktorý mávate, keď vás skutočne baví to, čo práve robíte, keď ste úplne pohltení tým, čím sa práve zaoberáte. A znova si všimnite ten rozdiel medzi pocitom svetským a pocitom duševným.

O váhe našich slov

Dodatok dňa 19.4. 2012: Dnes ako som si prechádzala Dhammapadam, narazila som na súvisiacu myšlienku k ponaučeniam tohto článku:

„Nehovor nikdy hrubo; tí, ktorých tak oslovíš, ti odplatia rovnakým spôsobom. Drsná reč spôsobí bolesť a privodí odplatu.“

V komentári pre lilah som spomenula, že správanie nášho partnera závisí aj od nášho správania. Keď som to písala, hneď mi napadol jeden príbeh z knihy Vidět v druhém Krista a pripájam ho ako názornú ukážku na to, že ako my k iným, tak aj oni k nám. Tento príbeh má múdre a pravdivé ponaučenie s jedným krásnym výrokom, ktorý nájdete na konci príbehu.

Niekoľko slov na začiatok:

Dobré slovo sa dotýka toho dobrého v druhom a to sa potom môže rozvinúť. Zlé slovo naopak druhého tlačí smerom k zlému. V prijatí druhého ide o dôveru v jeho pozitívne jadro. Dobro v človeku je často zahalené, nemôže sa rozvinúť, pretože ho druhí nevidia a neprijímajú. Chválením prelamujeme šupinu, za ktorou sa dobré jadro ukrýva. Chváliť druhého znamená, že ho prijímame v jeho pravej podstate.

Ako dokáže chvála v človeku prebudiť jeho dobré jadro, nám môže ujasniť nasledujúci mníšsky príbeh:

Kniha o pastierovi

Kniha o pastierovi prišla na svet za zvláštnych okolností. Autorka ju objavila náhodou, keď po smrti istého profesora angličtiny kúpila jeho starú usadlosť vo Vermonte. Profesor mal všade truhlice, fascikle a veľa kníh, medzi ktorými sa našla aj kniha z 11. až 16. storočia. Väzba z jemnej kože mala vytlačený obrázok pastiera a medzi stránkami bol lístok „Treba dať preložiť“. Profesor to už nestihol a tak Joann Davisová našla prekladateľských expertov z najvýznamnejších univerzít s ktorými rok pripravovali Knihu o pastierovi, z ktorej dnes prinášam jeden pekný a nadčasový príbeh.

Ľahké ako pierko

Pastier spal. Snívalo sa mu, že je na vzdialenom mieste so zelenými pastvinami. Neboli tam tŕnisté kríky, ktoré by mohli poraniť ovce, neohrozovali ich ani nebezpečné hrádze. No najzvláštnejšie bolo, že na drevenej truhlici na rázcestí sedel vráskavý Starec a ukazoval smer.

„Vitaj,“ povedal Starec. „Hľadáš niečo?“

„Ako viete?“spýtal sa pastier.

„Podľa výrazu tvojej tváre. Mnohí ľudia, čo sem prichádzajú, sa usilujú nájsť novú cestu. Môžem ťa usmerniť, ale najprv treba odvážiť tvoje srdce.“

Pokračovanie

Vo vzduchu je Láska, či je to len poézia, kráska? :-)

37

Vytrhni obraz môj z pamäti,
zdus každé ľúbosti hnutie,
roztrhaj mojich citov kvety,
hoď v najhlbšie zabudnutie,
aj spevov týchto bledé stíny
zruš, drahá! — ale cherubíni
nevyrvú z duše teba mi!
A čo bys’ svetmi zutekala,
čo bys’ za svety mňa zahnala,
všade stanú lásky chrámy!

Príbeh o prekonávaní prekážok – “pohorí“ na ceste za Otcom (Bohom)

Pekný príbeh s názornou ukážkou o prekonávaní prekážok na našej ceste, ktorý je doplnený komentárom (vysvetlením) Miroslava Hrabicu.

Pohádka o synu a otci

Jeden mladý muž se vydal na cestu ke svému otci. Za sebou měl už dlouhé putování, když před ním vyvstal souvislý pás vysokých a obtížně překonatelných hor. Dříve, než přišel k úpatí nejbližší hory, potkal člověka, který mu připadal moudrý, poněvadž mluvil zasvěceně o všem, nač se ho kdokoli zeptal. I vyprávěl mu, kam jde a že ho čeká náročné překonání nedalekého pohoří. Učenec mladíkovi poradil:

„Jdi po té cestě vpravo. Uvidíš, že nepovede přes hory, ale prokličkuje údolími mezi nimi. Bude rychlá, bezpečná a určitě po ní brzy ke svému otci dojdeš.”

Paulo Coelho: Príbeh o Nasrudínovi

Nasrudín ohlásil začiatok prednášky na druhú hodinu popoludní a záujem bol obrovský: predalo sa všetkých tisíc vstupeniek a viac než šeststo ľudí zostalo vonku a sledovalo prednášku na uzavretom televíznom okruhu.
Presne o druhej hodine prišiel Nasrudínov asistent a oznámil, že pre nepredvídané okolnosti začne prednáška neskôr. Niektorí ľudia namrzene vstali, vyžiadali si vrátenie vstupného a odišli. I tak zostalo v sále a vonku ešte mnoho ľudí.
Ani do štvrtej popoludní sa súfijský majster nedostavil a ľudia začali pomaly odchádzať a brať si peniaze spät: v tú dobu napokon končila pracovná doba a bol čas vrátit sa domov. O šiestej hodine už z tisícsedemsto pôvodných poslucháčov ostalo menej než sto.

 
A vtedy vstúpil dovnútra Nasrudín. Na prvý pohľad bol úplne opitý a hneď začal flirtovať s nejakou krásavicou v prvom rade.  Sotva pominul moment prekvapenia, ľudia sa začali rozčuľovať: ako je možné, že po štvorhodinovom oneskorení sa ten človek správa takto? Ozvali sa prejavy nesúhlasu, ale súfijský majster si to vôbec nevšímal: ďalej vykrikoval, aká je tá slečna sexy, a pozval ju, aby s ním šla do Francúzska.

Srdce mi horí ako plameň

Kniha Myšlienky písané do piesku obsahuje veľa krásnych, múdrych a poučných príbehov.  Tieto príbehy boli prepísané z knihy, ktorá nesie názov Šaseki-šú (Zbierka kameňa a piesku), ktorú koncom 13. storočia napísal japonský majster Mudžú, ako aj z anekdot zenových mníchov z rôznych kníh uverejnených v Japonsku na prelome tohto storočia. Pre ľudí Východu, ktorí sa viac zaoberajú bytím ako obchodom, má sebaobjavenie nesmierny význam. Človek má pri ňom predsavzatie otvoriť sa tak, ako to urobil Budha. Tieto príbehy sú o takomto sebaobjavovaní.

Pokračovanie

Pieseň o perle – návrat ľudskej duše domov

Pieseň o perle je nádherným poetickým rozprávaním o odlúčenej ľudskej duši od Boha a o jej návrate späť domov. Perla je symbolom ľudskej duše uväznenej zlými mocnosťami. Kráľovský syn zosobňuje gnostika, záchrancu, ktorý sám musí byť zachránený. Slová s hlbokým mystickým významom nabádajú čitateľa k precitnutiu, k prebudeniu z duchovného spánku, zo stavu letargie a otupelosti. Spánok, zabudnutie, hľadanie a blúdenie ľudskej duše sú obľúbenými motívmi gnostických iniciačných textov. Cieľom cesty je znovu si spomenúť, nabyť poznania (gnózy), získať perlu, spočinúť v Bohu, spomenúť si na svoju vznešenú božskú podstatu a zjednotiť sa s ňou.

Pieseň o perle je súčasťou apokryfných Skutkov Tomášových. Originálny názov sa nedochoval, v Skutkoch majú verše nadpis: “Pieseň aspoštola Judy v zemi indickej”. Apoštol mal chválospev preniesť pri modlitbe vo väzení. Je však prakticky isté, že do príbehu o jeho živote bola staršia pieseň vložená dodatočne a pôvodne plnila funkciu liturgického spevu pri zasväcovacích obradoch gnostikov. Chválospev je v upravenej podobe súčasťou aj Tomášových Žalmov.

Celý tento nádherný hymnus nájdete na stránke Osvieženie duše.

Modlitba Otče náš je v Swahilštine liek na dušu. Súhlasíte?

Včera som na stránke Cesta svetla našla modlitbu Otče náš v Swahilštine a hneď mi učarovala. Večer som s ňou už zaspávala a chcela som ju preniesť aj sem, pretože je naozaj prenádherná. Pokiaľ si myslíte, že to nie je nič výnimočné – prespievaná modlitba, takých je veľa – tak sa naozaj mýlite. Toto má neskutočný šmrnc Melodická, veselá, cítila som sa ako v Afrike. Práve preto sa chcem o ňu podeliť aj s Vami. Ak máte radi takýto typ hudby, verím, že učaruje aj Vám. Neváhajte a vypočujte si. Dostupné aj na stiahnutie.

Na stiahnutie ako mp3: http://mwanasimba.online.fr/music/baba_yetu.mp3

Preklad:

Baba yetu – Otče náš

Mier prostredníctvom hudby

Ivan mi poslal link na veľmi pekný klip v ktorom spievajú muzikanti z celého sveta, ktorí chcú priniesť hudbou mier a zmeny. Možno už niektorí z vás tento klip poznajú, pre mňa to bolo príjemné prekvapenie. Ak je to novinka aj pre vás, tak skúste, možno vám rozžiari deň. Nech sa páči:

Láska a dobrota – vzťahy dávnych párov

Na stránke Falun Gong som našla veľmi pekné príbehy zo starej Číny. Možno sa zapáčia aj vám.

 

V tradičnej kultúre sa okrem lásky dvojice kladie väčší dôraz na zodpovednosť za vzájomnú starostlivosť. “Desať rokov sa musia snažiť, aby mohli spolu žiť, sto rokov sa musia snažiť, aby spolu mohli spať.” Toto ukazuje, že vzťahy sa tiahnu dlhými rokmi a ľudia si vážia osud.

Dnes, keď rozvodovosť stúpa, človeku príjemne padne prečítať si príbehy o dávnych pároch.

Múdra nevesta pokorila svojho muža Xu

V období Troch kráľovstiev sa Xu Yun, ktorý žil v kráľovstve Wei, oženil s dcérou generála Ruana. Nevesta bola veľmi škaredá, takže Xu Yun hľadal výhovorky, aby nemusel po obrade vstúpiť do nevestinej izby. Jeho rodina sa tým trápila. Potom ho prišiel navštíviť minister poľnohospodárstva Huan Fan. Xu Yun ho prijal a rozprával sa s ním pred nevestinou izbou.

Pán Boh aj dnes vypočuje modlitby spravodlivých

Dnes som si prečítala jeden krásny príbeh, ktorý sa celkom hodí na tento čas pred sviatkami. Možno vás osloví a zapáli vo vašom srdci svetielko lásky, nádeje a viery. Krásne sviatky priatelia!!!

Raz jeden mladík, ktorý žil hlboký duchovný život, zašiel do jednej spriatelenej rodiny na biblickú hodinu. Bolo to akurát štvrtok večer. Manželia, ktorí viedli stretnutie, rozdelili modlitebnú hodinu na dve časti: počúvajme Boha” a „poslušne sledujme, čo od nás žiada”. Chlapcovi neustále chodila po rozume otázka, či sa Pán Boh prihovára ľuďom ešte aj dnes?

Po biblickej hodine sa s priateľmi ešte zastavili v jednej kaviarni. Zhovárali sa o tom, čo počuli na stretnutí; rozprávali svoje skúsenosti, ako ich Boh viedol rozličnými cestami. Bolo už okolo 22 hodín, keď sa mládenec rozlúčil so svojimi priateľmi. Sadol si do svojho auta a začal sa modliť:

„Bože môj, ak sa ešte prihováraš k ľuďom, prihovor sa aj ku mne. Počúvnem na Tvoje slovo a urobím všetko, aby som poslušne vykonal to, čo si želáš.”

Keď Boh tvoril ženu

Článok som prekladala s najväčším nasadením a veľmi rada by som ho venovala všetkým ženám, aby si uvedomili svoju jedinečnú hodnotu. Tak milé dámy, dovoľte mi povedať vám, že už je čas.

 

Keď Boh tvoril ženu, pracoval v šiesty deň neskoro do noci. Jeden anjel prechádzal okolo a opýtal sa: „Prečo tráviš toľko času s týmto stvorením?“ A Pán odpovedal: „Vidíš všetky tie špecifiká, ktorým musím vyhovieť, aby som ju sformoval? Aby bola umývateľná, ale nie plastická, aby sa skladala z viac ako 200 pohyblivých častíc, z ktorých musí byť každá vymeniteľná, aby bola a aby fungovala prostredníctvom rôznych jedál, musí byť schopná držať na svojich rukách viac detí naraz, objať ich tak, aby jej objatie vyliečilo všetko od odretých kolien po zlomené srdcia a to všetko iba s dvoma rukami.“

Na anjela to urobilo hlboký dojem.

Všetko je k niečomu dobré

Keď ma niekto zrazí na kolená,
poviem si - keď som už na kolenách, je čas na modlitbu?

Príbeh o tom, ako sa svet odráža v našom srdci

Počas večerného čítaníčka ma oslovil jeden príbeh o tom, ako to vonkajšie, s čím sa stretávame, odráža to, čo nosíme vo svojom vnútri. Článok pochádza z tejto stránky.  Je to taký menší článoček k sebapoznávaniu. Skúsme sa zamyslieť nad tým, čo nosíme vo svojich srdciach.

Na ceste do Korintu sedel starý mudrc. Raz išiel okolo cudzinec, ktorý sa počas odpočinku pustil so starcom do reči:

„Aký sú tu ľudia?“ Vyzvedal cudzinec.

„Odkiaľ pochádzaš?“ Opýtal sa mudrc.

„Z Atén.“

Prítomný okamih. “Že by to bolo takto?”

Napísať tento článok sa chystám už viac dní. Zo začiatku som to chcela nechať tak, pretože sa mi zdalo ťažké vysvetliť niečo, čo som precítila (každý si musí to svoje precítiť sám), ale po istých skutočnostiach a nájdení jedného príbehu som ho predsa len napísala. Niekomu možno pomôže pochopiť to, čomu som ja dlho nerozumela, inému to zas nemusí dať nič, ba čo viac, môže sa mu to zdať komplikovanejšie. Knihu “Jednota všetkého živého“ od Tolleho čítam už druhý krát. Nečítala som od neho veľa vecí, maximálne to, čo je na tejto stránke v článkoch. Nejako som totiž nevedela pochopiť ten jeho prítomný okamih. Ako som však začala čítať túto jeho knihu, veľa vecí sa mi odkrylo, mnoho som pochopila a precítila a verím, že ešte aj pochopím a precítim. Stačilo mi len nazrieť do seba a hneď som dostala odpovede a aj väčšiu chuť pracovať na sebe, pretože vidím, že to prináša svoje ovocie. To je vlastne aj príčina, kvôli ktorej budem písať istú dobu menej článkov, chcem sa totiž venovať sebe.

O prítomnosti treba vedieť to, že je to „teraz“. Niečo, čo je, alebo čo sa odohráva v danej chvíli.

Na konci každého dňa “položte pohár”

„Problémy v živote sú niečo podobné ako toto.
Držte ich pár minút v hlave a zdajú sa OK.
Myslite na ne dlhý čas a začínajú bolieť.
Držte ich ešte dlhšie a začnú vás paralyzovať.
Nebudete schopní urobiť nič. Je dôležité myslieť na výzvy alebo problémy vo vašom živote.
Ale ešte dôležitejšie je „položiť ich“ na konci každého dňa skôr než pôjdete spať.
Toto je spôsob, ako sa nebudete stresovať, budete sa budiť každý deň čerstvý a silný budete zvládať svoje veci.
Akékoľvek výzvy, ktoré vám prídu do cesty. Preto, keď dnes opustíte svoje pracovisko, pamätajte: POLOŽTE POHÁR!“

Prevzaté z FB

Nie je láska ako láska – prvé stretnutie so svojou duálnou dušou

Láska, láska a znova láska. Tá tu vždy bola, je a bude. Článok prevzatý od Jána Bálinta.

V článku „Nie je láska ako láska – cesta k svojej duálnej duši“, som vám sľúbil že sa vrátim k tejto téme.  Dnes preto pridávam ďalšie informácie, myšlienky, zhmotnené city, emócie v písmo.

Nebude sa mi ľahko písať, nakoľko je to úžasná a citlivá téma.  Najťažšie je napísať, opísať niečo, čo  je ťažko opísateľné a podľa mňa sa to ani nedá presne pomenovať. Dá sa to len prežiť a nádherne precítiť, vnímať.

Každý z nás je v transformačnom procese. Či už chceme alebo nie, všetci sa meníme cez nové výzvy života. Niektorí riešia svoju hmotnú premenu, niekto svoje srdcové záležitosti a sú taký, ktorých priťahuje duchovný rast.  Je to v nás, je to ako magnet, ktorý priťahuje nové možnosti transformácie v náš prospech na všetkých úrovniach bytia. Samozrejme u každého človeka je dôraz prijatia zmeny na inej úrovni. Aj keď sa to týka čiastočne všetkých úrovní života, vždy je tam tá prioritná, karmická úroveň životného plánu jedinca.