Poznanie (Sebainiciácia) Časť IV.: Sebapoznanie a sebasledovanie.

Mnohí z nás by chceli objaviť samých seba. Chceli by sme spoznať, čo sa v nás ukrýva, aké schopnosti máme, ako reagujeme alebo ako hovoríme a odpovedáme v jednotlivých situáciách. Kto a aký  v skutočnosti sme?

 

Na začiatok by som preložila jeden zenový príbeh:

„Jeden žiak zenu príde za svojím učiteľom a prosí ho o pomoc:

-          Majstre, mám neskrotnú povahu. Ako by som sa z nej mohol vyliečiť?

-          Ukáž mi tú svoju neskrotnú povahu! – hovorí Majster.

-          Teraz ju neviem predviesť, pretože sa vždy objaví bez očakávania.

-          V tom prípade teda nepatrí k tvojej pravej povahe. Keby totiž patrila, vedel by si ju preukázať kedykoľvek. Keď si sa narodil, ešte si ju nemal, nedostal si ju od rodičov. Premýšľaj o tom!“

Skromnosť a pokora

Skutočne skromný človek netrpí komplexmi menejcennosti. Naopak, je si dobre vedomý svojej vlastnej hodnoty. Pokora a skromnosť nie sú to isté ako  bojácnosť a plachosť. Pokora má svoj pôvod v sile. Je to oslavovanie Boha, ľudí a samých seba v jednote.

Ako túto vnútornú silu získať a ako sa stať skutočne pokornými?

Čo keď si uvedomíme, že motívom nášho chovania bola túžba cítiť sa dôležitým? Ak chceme nájsť kľúč k pokore, musíme si uvedomiť, že všetky duše sú si vo svojej podstate rovné a sú dobré.

Pokiaľ sme ešte neobjavili vlastnú dobrotu (ktorá by nás priviedla k väčšej pokore) môžeme sa snažiť ju rozpoznať v ostatných ľuďoch. A to, čo v nich uvidíme, musí byť aj v našom vnútri. Obzvlášť dobré veci, ktoré vidíme. Nech je vašou túžbou snaha uvedomiť si rovnosť všetkých duší.

(Mark A. Thurston – Praktická spiritualita)

Čo je príčinou nešťastia a prečo to šťastie, ktoré už máme, neprežívame?

Čo môžete pre svoje šťastie urobiť? Nie je nič, čo by sa pre šťastie dalo urobiť. Ako to? Z jednoduchého dôvodu – vy už totiž šťastní ste, práve teraz. Ako by ste teda chceli získať niečo, čo už máte? A ak je tomu tak, prečo to šťastie, ktoré už je vaše, neprežívate? Pretože vaša myseľ pre vás neprestáva vyrábať nešťastie. Zbavte sa toho nešťastia pochádzajúceho z vašej mysle a to šťastie, ktoré ste v sebe celú dobu nosili, bude rázom odkryté.

Ako sa dá zbaviť nešťastia?

Zistite, čo ho zapríčiňuje a pozrite sa na tú príčinu priamo. Sama potom odíde. Ak sa podívate na vec zblízka a pozorne, zistíte, že nešťastie máva len jednu, jednu jedinú príčinu. Tou príčinou je lipnutie. Čo je lipnutie?

Stav citovej závislosti zapríčinený presvedčením, že bez tej či onej bytosti alebo veci nemôžete byť šťastní. Táto závislosť sa skladá z dvoch častí, jedna je pozitívna, druhá negatívna. Tá pozitívna predstavuje ten záblesk potešenia a vzrušenia, to nadšenie, ktoré zažívate, keď získate to, k čomu ste sa pripútali. Tá negatívna predstavuje pocit ohrozenia a napätia, ktoré pripútanie vždy sprevádza.

Predstavte si človeka v koncentračnom tábore, ktorý hltavo je svoje jedlo; jednou rukou dáva jedlo k ústam, tou druhou si ho ochraňuje pred ostatnými, ktorí sa po ňom určite vrhnú, ako náhle jeho pozornosť poľaví. To je presný obraz človeka, ktorý lipne. Takže už zo svojej podstaty vás lipnutie robí zraniteľnými a neustále vám hrozí

Pokorne zmýšľaj o sebe

Knihu Tomáša Kempenského – Nasledovanie Krista veľmi môžem, jeho myšlienky mi v mnohom pomáhajú, rada si ich čítam aj opakujem. Tentokrát som sa zamerala na pokoru a o pokorné zmýšľanie o sebe. Obrázok, ktorý som vybrala sa mi veľmi páči, pretože mi pripomína Ježiša, ako pokorne umýval nohy svojim učeníkom, aby im ukázal, ako veľmi ich Boh miluje a aby im dal príklad toho, čo majú aj oni robiť. Zmýval ich hriechy…

Prvá kniha, kapitola druhá:

1. Každý človek prirodzene túži po vedomostiach, ale čo osoží vedomosť bez bázne Božej?

2. Zaiste, lepší je pokorný sedliak, ktorý slúži Bohu, ako pyšný učenec, ktorý síce skúma beh nebeských telies, ale o seba nedbá.

3. Kto dobre pozná seba, vie, aký je nepatrný, a neteší sa ľudským chválam.

4. Keby som vedel všetko, čo je na svete, a nemal by som lásky, čo by mi to všetko pomohlo pred Bohom, ktorý ma bude súdiť zo skutkov?

Chalíl Džibrán: Sedmoro pokáraní

Múdrosti od Chalíla Džibrána a aj rôzne iné stoja pre mňa vždy za zamyslenie. Tento článok mi našepkáva dve slová, ktoré môžu človeku pomôcť nekárať svoju dušu a ani neubližovať ostatným, sú nimi LÁSKA a POKORA. Spravte si ale každý svoj názor  

Sedemkrát som pokáral svoju dušu.

Po prvý raz, keď som sa snažil vyvyšovať sa na úkor slabšieho.

Po druhý raz, keď som pred zmrzačeným predstieral krívanie.

Po tretí raz, keď som, súc postavený pred voľbu, dal prednosť ľahšiemu pred ťažším.

Po štvrtý raz, keď som pochybil a utešoval som sa chybami ostatných.

Po piaty raz, keď som sa podlomený strachom, vystatoval svojou nesmiernou trpezlivosťou.

Po šiesty raz, keď som pozdvihol svoj šat, aby som unikol špine života.

Po siedmy raz, keď som chválil Boha a svoj chválospev som pokladal za cnosť.

O vnútornom živote

Výňatok z knihy Tomáša Kempenského – Nasledovanie Krista.

Myslím si, že každý, kto verí v Boha (v jediný zdroj) si v nej nájde niečo pre seba. Knižka obsahuje veľa užitočných rád a povzbudení.  Skoro so všetkým v tomto článku súhlasím, jediné, čo mi nesedí je to pohŕdanie tým, čo je mimo tela. Som skôr za to, aby som nepohŕdala ničím, len sa snažila rozlišovať. Ostatné myšlienky mi pohladili dušu. Mnohé už teraz aplikujem do života a vidím výsledky. Nedávno som si sformulovala po istých udalostiach myšlienku: Keď mám Boha, mám všetko (v zmysle keď ho mám v sebe, keď je so mnou). Možno tieto riadky dodajú silu a vieru aj Vám.

2 kniha, kap. prvá

1. «Božie kráľovstvo je medzi vami» (Lk 17,20,21), hovorí Pán. Obráť sa celým srdcom k Pánovi; zanechaj tento biedny svet, a tvoja duša nájde pokoj.

2. Uč sa pohŕdať tým, čo je mimo teba, a zahĺb sa do svojho vnútra, potom uvidíš, ako sa k tebe blíži kráľovstvo Božie.

3. Lebo «Božie kráľovstvo je spravodlivosť pokoj a radosť v Duchu Svätom» (Rim 14,17), čo bezbožní nemajú.

4. Kristus príde k tebe a ukáže ti svoju potechu, ak mu vo svojom vnútri pripravíš dôstojné bývanie.

5. Všetka jeho úcta a sláva je vnútri; len tam má zaľúbenie.

Preto, aby sme boli skutočne šťastní, treba urobiť jediné…

Napadlo vás niekedy, že ste boli naprogramovaní, aby ste neboli šťastní, a tak nech robíte pre svoje šťastie čokoľvek, musíte zákonite neuspieť? Je to ako keby ste počítač naplnili matematickými rovnicami a potom po ňom chceli verše zo Shakespeara. Ak chcete byť šťastní, prvé, čo musíte urobiť nie je vyvíjať úsilie alebo mať dobrú vôľu či prianie, ale pochopiť a poznať, ako vás vlastne naprogramovali.

Stalo sa to takto: Najskôr prišla spoločnosť a tá vás naučila veriť, že nebudete šťastní bez istých ľudí a bez istých vecí. Pozrite sa okolo seba: všade si ľudia doslova postavili svoje životy na presvedčení, že bez istých vecí – peňazí, moci, úspechu, uznania, dobrej povesti, lásky, priateľstva, duchovnosti, Boha – nemôžu byť šťastní.

Čo z toho sa hodí na vás?

Zákon čistej potenciality – zákon jednoty

Deepak Chopra vyvracia vo svojej knihe falošnú predstavu o tom, že úspech je výsledkom ťažkej práce, starostlivého plánovania či podnikateľských ambícií. Autor ukazuje, že úspech neznamená iba dosiahnutie materiálnych statkov, ale predstavuje duchovnú cestu. Ako náhle pochopíme našu pravú podstatu, naučíme sa žiť v súlade s prírodnými zákonmi, náš život náhle prestúpi pocit blaženosti, pocítime príliv energie a chuti do života.

Zdrojom všetkého stvorenia je číre vedomie, dokonalá, čistá potencialita usilujúca o svoje sebavyjadrenie, o prechod z neprejaveného do prejaveného.

Ak si uvedomíme, že naše pravé Ja je onou čistou potencialitou, vchádzame do spojenia so silou, ktorá stojí v pozadí všetkého prejaveného, čo vo vesmíre existuje.

Zákon čistej potenciality vychádza zo skutočnosti, že každý človek je vo svojej podstate čírym vedomím a toto vedomie je dokonalou potencialitou; je to pole všetkých možností a nekonečnej tvorivosti. Číre vedomie je našou duchovnou podstatou. Nekonečnosť a neobmedzenosť bytia rovnako znamená aj číru radosť. Ďalšími atribútmi vedomia sú čisté vedenie a znalosť, nekonečné ticho, dokonalá rovnováha, nepremožiteľnosť, jednoduchosť a blaženosť. Taká je naša základná podstata, ktorá ma charakter čistej, dokonalej potenciality.

Ako sa ľudia snažia získať svet a strácajú pritom dušu

Článok stojí za zamyslenie nad tým, aký život vedieme. Je pre nás príjemnejšie naplňovať ego alebo svoju dušu?

Vybavte si ten pocit, ktorý mávate, keď vás niekto pochváli, keď vás prijímajú, uznávajú, keď vám tlieskajú. A teraz oproti nemu postavte pocit, ktorý zažívate, keď pozorujete západ alebo východ slnka, alebo proste prírodu, alebo keď čítate knihu, alebo sa dívate na film, ktorý sa vám veľmi páči. Plne sa do toho pocitu vžite a potom ho porovnajte s tým prvým, napríklad s tým, ktorý vo vás vzbudila čiasi pochvala. Uvedomte si, že ten prvý pocit vychádza z istého sebazbožňovania, vyvyšovania. Je to svetský typ pocitu. Ten druhý vychádza z naplnenia, a je to niečo, čo cíti vaša duša.

Je tu ďalší kontrast: Vybavte si ten pocit, ktorý máte, keď niečo dosiahnete, keď sa vám niečo podarí, keď máte úspech, keď vyhráte v nejakej hre alebo v hádke. A teraz oproti nemu postavte pocit, ktorý mávate, keď vás skutočne baví to, čo práve robíte, keď ste úplne pohltení tým, čím sa práve zaoberáte. A znova si všimnite ten rozdiel medzi pocitom svetským a pocitom duševným.

O sebakontrole a sebaovládaní

Dosť často používam slová ovládanie/sebaovládanie/sebakontrola a často som upozornená na to, že ovládať samého seba je niečo negatívne. Mnohí to tak vidia. Za negatívne považujem ovládanie iného človeka, manipuláciu s ním. Pod ovládaním seba samého a sebakontrolou myslím istý odstup od toho, čo sa vo mne alebo v okolí deje. Ovládať svoje správanie, reč, konanie, pocity, túžby. Človek často reaguje na veci automaticky – teda bez rozmýšľania svojím zaužívaným a obvyklým spôsobom. Často sa nechá strhnúť pocitmi.

Posnažím sa predostrieť nielen môj názor na túto tému. Poprosila som Máriu z Eldhwen blogu o ten jej a pripájam aj veľmi múdre myšlienky Papusa. Verím, že postačia.

Dávnejšie som na istých fórach čítala, ako veľmi chcú mladí ľudia ovládať živly, duchov atď. Neuvedomujú si, že k tomu, aby vedeli používať vyššie sily, musia najprv ovládať samých seba. Musia byť pánmi nad svojimi vnútornými pochodmi a byť rozvážni, nekonať zhurta, ale si skutočne rozmyslieť, čo urobia a ako. Keby sa nevedeli ovládať,  keď sa proti nim otočí niečo, čo chceli ovládnuť, ovládne ono ich, pretože ich zloží ich vlastná neschopnosť sebaovládania. V kritickej situácii nebudú vedieť obstáť – zľaknú sa, nevedia premýšľať a nechajú sa pohltiť svojimi pocitmi, myšlienkami strachu. Presne toto proti nim obrátia iné sily, ich samých.

Je to takto aj v normálnom živote s ľuďmi. Niekto niečo povie a miesto toho, aby som si premyslela odpoveď, odfrknem niečo, čo mi príde na jazyk. Keby som sa vedela ovládať, premyslím si, čo poviem vďaka tomu, že si udržím istý odstup od svojho automatického konania. A teda, ak sa mi to podarí – ovládla som sa a už odpovedám s jasnou hlavou a vyberanými slovami. Aj toto je sebaovládanie. Považujem to za niečo dobré a nie negatívne.

Synchronicita ako “šťastné náhody” alebo “vesmír sa proti nám spriahol”

Je už známe, že to, ako sa cítime a ako myslíme môže ovplyvňovať dianie v okolitej realite. Tomuto javu sa hovorí synchronicita. Tento pojem zaviedol Carl Gustav Jung pre popísanie nepríčinného väzbového princípu prejavujúceho sa formou veľmi nepravdepodobných “náhod“. Definoval tento princíp ako súčasný výskyt istého psychologického stavu a jednej alebo viacerých vonkajších udalostí, ktoré sa vyskytujú ako zmysluplné paralely okamžitého subjektívneho stavu.

Udalosti spojené synchornistických spôsobom sú očividne vzájomne tematicky spriaznené i keď medzi nimi neexistuje žiadny spojovací článok lineárnej kauzality (príčinnosti).

Hromadenie synchronicít bolo pozorované aj v živote ľudí, ktoré prežili klinickú smrť. Zmenené stavy vedomia preto zrejme zosilňujú väzbu medzi prežívanými psychickými procesmi a dianím, ktoré sa odohráva v okolitej realite. V bežnom živote sa synchronicity vyskytujú tiež, ale podľa autora nie sú také patrné. Ja s tým nesúhlasím, pretože sú veci, ktoré sa jednoducho nedajú prehliadnuť.

Prečo sú ženy opúšťané mužmi: Rozchod ako Záchrana?

Akákoľvek situácia, v ktorej sa človek ocitne, pracuje pre jeho prospech. Keď to vníma a vo vnútri chápe, je už zdravý. Ale čo ak to ešte nechápe?

Veľa žien zrejme rieši príčinu toho, prečo boli opustené. Nechápu, čo robili zle a neskôr sa aj obviňujú, prečo sa mužom tak otvorili, prečo preukázali, ako veľmi ich milujú. Dnes chcem uviesť niekoľko Lazarevových a svojich myšlienok práve na túto tému – prečo sú ženy opúšťané mužmi (môže to však byť aj naopak). Stáva sa to často, tak si môžeme spraviť aspoň takú malú predstavu o tom, či to náhodou nie je aj tým, čo sa dočítate v článku. Možno vám to bude povedomé, ak sa v sebe pohrabete a ak je to pravá príčina, možno pochopíte a uľaví sa vám. K tejto téme uvediem aj niektoré Lazarevove príklady strát, aby ste si mohli lepšie uvedomiť, prečo niekedy o niečo prichádzame. Moje komentáre sú v zátvorkách.

Čo ak duša ženy lpí na rodine a rodinných vzťahoch?

Ktokoľvek, kto s takouto ženou prerušil kontakt, zradil ju alebo sa od nej odvrátil, ju zachraňuje, pripája ju k božskému takým spôsobom, ktorý je drsný pre telo ale potrebný pre ducha. Nie vždy žena vie, či je

Pieseň o perle – návrat ľudskej duše domov

Pieseň o perle je nádherným poetickým rozprávaním o odlúčenej ľudskej duši od Boha a o jej návrate späť domov. Perla je symbolom ľudskej duše uväznenej zlými mocnosťami. Kráľovský syn zosobňuje gnostika, záchrancu, ktorý sám musí byť zachránený. Slová s hlbokým mystickým významom nabádajú čitateľa k precitnutiu, k prebudeniu z duchovného spánku, zo stavu letargie a otupelosti. Spánok, zabudnutie, hľadanie a blúdenie ľudskej duše sú obľúbenými motívmi gnostických iniciačných textov. Cieľom cesty je znovu si spomenúť, nabyť poznania (gnózy), získať perlu, spočinúť v Bohu, spomenúť si na svoju vznešenú božskú podstatu a zjednotiť sa s ňou.

Pieseň o perle je súčasťou apokryfných Skutkov Tomášových. Originálny názov sa nedochoval, v Skutkoch majú verše nadpis: “Pieseň aspoštola Judy v zemi indickej”. Apoštol mal chválospev preniesť pri modlitbe vo väzení. Je však prakticky isté, že do príbehu o jeho živote bola staršia pieseň vložená dodatočne a pôvodne plnila funkciu liturgického spevu pri zasväcovacích obradoch gnostikov. Chválospev je v upravenej podobe súčasťou aj Tomášových Žalmov.

Krátky príbeh o tom, prečo najväčší trest dostáva lekár :-)

Allah zvolal ľudí a začal ich trestať za prekročenie zákonov. Najväčšieho trestu sa dočkal lekár. Rozhorčil sa.

“Za čo ma trestáš? Ja som predsa lekár, pomáham ľuďom a zbavujem ich bolestí!”

Allah odpovedal:

“Pretože ja na ľudí choroby zosielam za ich hriechy a ty im svojou liečbou brániš v tom, aby si ich uvedomili.”

Keď sa človek usiluje o univerzálnu jednotu v láske a v rešpekte k najvyšším zákonom, dochádza v ňom k rýchlemu duchovnému vzostupu a harmonizácii štruktúr poľa. Duchovným rozvojom a smerovaním k božskému princípu, môžeme zmeniť svoju energetickú podstatu a teda aj karmu a osud.

Lazarev: Diagnostika karmy I.

Symbol ako naše zrkadlo a prečo v nich vidí každý niečo iné?

Ku každému z nás prehovárajú symboly inak, pretože každý z nás je iný, vníma veci odlišne a aj jeho vnútro je iné. Niekto vidí vo veciach hlbší zmysel, iný vidí len povrch. Napriek tomu, že tvoríme jeden celok máme rozdielne názory, páčia sa nám rôzne veci a to, čo má rád jeden, nemusí vyhovovať tomu druhému. Rovnako je to aj so symbolikou. Ku každému môže prehovárať inak a každý si ho môže aj inak interpretovať. Jeden si ho vyloží tak a druhý onak.

Prečo je to tak?

Symbol nie je niečo, čo má obecne platný význam. Symbol nám dáva príležitosť pozrieť sa na samého seba z perspektívy tajomstva duše a večnosti. Napriek tomu, že sme jeden celok, každý z nás si po mnoho a mnoho životov nesie v sebe rozdielne veci, naše vnútro je iné a vnímanie tiež odlišné.

S mojimi priateľmi si veľmi dobre rozumiem, mnohé veci vnímame rovnako a máme rovnaké názory, často sa naše názory zhodujú aj pri pohľade na určité symboly či už kariet, snov alebo slov.

Napriek tomu však tieto symboly znamenajú často pre každého z nás niečo úplne iné. Keď určitý symbol rozoberáme

Pavel Šíma: Čistenie, ženy a tehotenstvo

Keďže ľudí, ktorým pán Šíma pomohol stále pribúda a ja jeho metódu prestrekovania tiež nasledujem už skoro rok, dala som dokopy článok z jeho knihy „Příroda sa vrací a odpouští“. Predchádzajúči článok s názvom Pavel Šíma a technika prestrekovania nosových dutín pre očistenie a lepšie zdravie má obrovskú sledovanosť ešte stále a takýchto informácií je vždy veľká potreba, pretože dokážu človeka nakopnúť, vyberať si, čo je správne a vydržať v tom čo najdlhšie. V tomto článku sa prikloníme k ženám a k tehotenstvu. Mňa toto čítanie, keďže som žena dosť zaujalo, preto verím, že si tu prídu na svoje aj iné ženy.

Múdri ľudia sa iste usmievajú, keď vidia priblblé reklamy dočasne vzniknutej chemickej medicíny a jej „zázračných liekov“ pre okamžité „uzdravenie“. Múdri ľudia už vedia svoje. Pretože sme dlho svojmu telu nerozumeli a zanášali ho, tak musíme teraz pracovať na náprave.
Ľudia sú často narušení životom a zanesení ako zo špinavých ulíc, tak zo zaliečovania vymyslených „chorôb“. Snažia sa mať deti a nedarí sa. Je to len dobre. „Príroda je múdra a nechce, aby ďalší a ďalší zanesení ľudia vyrábali zdravotne pokazené deti. Preto muža či ženu príroda „zatvorí“ pre tento pokus.“

Jung: Sebapoznanie – jediné, čo naozaj pomáha

Prednášanie, vydávanie predpisov, hromadenie znalostí, všetky tieto bežné univerzitné metódy sú tu k ničomu. Jediné, čo vskutku pomáha, je sebapoznanie a ním spôsobená zmena duchovného a mravného postoja.

Je veľmi pravdepodobné, že sa na svet pozeráme z jeho obrátenej strany a že by sme mohli nájsť správnu odpoveď, keby sme zmenili svoj postoj a pozorovali ho z inej strany, t.j. nie  zvonka, ale zvnútra.

Ľudský duch, ešte stále mladík, obetuje všetko pre novú technickú vymoženosť, ale má sa na pozore pred tým, aby svoj pohľad neobrátil do vnútra.

Príbeh o tom, ako sa svet odráža v našom srdci

Počas večerného čítaníčka ma oslovil jeden príbeh o tom, ako to vonkajšie, s čím sa stretávame, odráža to, čo nosíme vo svojom vnútri. Článok pochádza z tejto stránky.  Je to taký menší článoček k sebapoznávaniu. Skúsme sa zamyslieť nad tým, čo nosíme vo svojich srdciach.

Na ceste do Korintu sedel starý mudrc. Raz išiel okolo cudzinec, ktorý sa počas odpočinku pustil so starcom do reči:

„Aký sú tu ľudia?“ Vyzvedal cudzinec.

„Odkiaľ pochádzaš?“ Opýtal sa mudrc.

„Z Atén.“