Ako písať svoj životný príbeh čo najlepšie?

Miguel Ruiz: „Existuje len jediný spôsob – písať ho s láskou. Láska je materiál, ktorý používam k písaniu svojho príbehu, pretože láska vychádza z mojej integrity, to jest z toho, čím skutočne som. Milujem hlavnú postavu svojho príbehu a hlavná postava miluje všetky vedľajšie postavy. Nebojím sa povedať vám: „Milujem vás.“ Môžete si povedať: „Ako ma môžete milovať, keď ma ani nepoznáte?“ Nepotrebujem vás poznať. Svoju lásku nemusím ospravedlňovať. Milujem vás, pretože ma to teší. Láska vychádzajúca z môjho vnútra ma robí šťastným a je mi jedno, či ma odmietnete, pretože neodmietam sám seba. Môj život je stále pokračujúci romantický príbeh a všetko mi pripadá krásne.“

Žiť v láske znamená narodiť sa druhý krát. Znamená to vrátiť sa k vlastnej integrite, to jest k tomu, čím sme boli pred tým, než sme získali vedomosti. Ako náhle získame opäť svoju integritu, začneme milovať. Keď milujeme sami seba, je ľahké milovať ostatných.

Miguel Ruiz: Modlitby

Zatvorte oči, otvorte srdce a vnímajte lásku, ktorá je všade okolo vás. Sústreďte sa na svoje pľúca, ako by nič iné neexistovalo. Zhlboka sa nadychujte a vydychujte. Sledujte, ako vám vzduch napĺňa pľúca. Všimnite si toto láskyplné spojenie medzi pľúcami a vzduchom. Už samo dýchanie nám poskytuje radosť zo života. Vnímajte radosť toho, že žijete…z toho, že cítite lásku.

Modlitba pre stvoriteľa

Stvoriteľ, pomôž mi tvoriť môj životný príbeh tak krásne, ako ty tvoríš celý vesmír.

Pomôž mi obnoviť moju vieru v pravdu, v tichý hlas mojej integrity. Bože, pomôž mi prejavovať tvoju lásku každým slovom, ktoré vyslovím, každým činom, ktorý urobím.

Každý má svoj vlastný príbeh

Myšlienky Dona Miguela Ruiza na zamyslenie:

Vy ste autori príbehu, ktorý rozprávate sami sebe. Všetko vo vašom príbehu pojednáva o vás, a tak to musí byť, pretože ste stredom svojho života. Celý svoj príbeh rozprávate zo svojho hľadiska.

Vytvárate si obrazy vedľajších postáv a pripisujete im role. O vedľajších predstavách viete len to, čo ste sami vytvorili. Skutočnosť je taká, že nikoho nepoznáte a nikto nepozná vás.

Úcta je jedným z najkrajších prejavov lásky. Ak sa snaží niekto písať vás príbeh za vás, znamená to, že si vás neváži. Považuje vás za zlého umelca, ktorý nie je schopný napísať svoj vlastný príbeh i napriek tomu, že sa narodil preto, aby ho napísal.

Miguel Ruiz: Povesť Adama a Evy z iného hľadiska

Miguel Ruiz vo svojej knihe Hlas poznání rozpráva príbeh o Adamovi a Eve – jednom z najväčších učení všetkých čias, ale podľa Ruiza chápe toto učenie väčšina ľudí nesprávne. Preto vo svojej knihe rozpráva tento príbeh z iného hľadiska a hovorí, že je o vás a o ňom. Je o nás všetkých, o celom ľudstve a v tomto príbehu si hovoríme Adam a Eva. Sme pôvodní ľudia.

Príbeh začína v dobe, kedy sme boli nevinní a mali sme otvorené svoje duchovné oči, teda pred tisíckami rokov. Vtedy sme žili v raji, ktorý bol nebom na Zemi. Neustále sme hovorili s Bohom a on s nami. Život v raji bol krásny, Boh nám dal úplnú slobodu a my sme milovali všetky tvory. Pôvodní ľudia videli svet očami pravdy, taký, aký je. Taký sme bývali.

Povesť hovorí, že uprostred raja boli dva stromy – strom života, ktorý dával život všetkému existujúcemu a strom smrti, známy ako strom poznania. Strom poznania bol krásny a zvodný, lenže Boh nechcel, aby sme sa k nemu približovali. Boh povedal, že ak ochutnáme ovocie z tohto stromu, môžeme umrieť.

O bojovníkovi

Bojovník uteká z miesta na miesto, až už sa nenájde jediný človek, ktorý by ho naozaj poznal, ktorý by poznal jeho minulosť. V tom okamihu bojovník zmazal svoju osobnú históriu. Sám a podľa okolností si určuje, kým chce byť, odkiaľ a kam ide a než už o sebe povie čokoľvek, nie je to lož, pretože nie je nikto, kto by to vyvrátil. Je voľný ako vták a čelí len prítomnosti v roli, ktorú si sám vybral.

Aby dodal bojovník svojim činom váhu, aby dokázal riadne rozlíšiť, ktorý čin urobiť a ktorý nie a akou cestou sa má vydať, berie si pred každým aktom ako poradcu smrť. Tým jeho konanie nabýva riadnej sily a dostáva správny smer, pretože tento radca mu hovorí, že život sa môže skončiť každým okamihom – a tento pocit dáva bojovníkovmu činu ,,punc“ poslednej bitky na Zemi. Preto bojovník nemôže byť ničím prekvapený a zaskočený. Všetko je pre neho poslednou pozemskou bitkou a preto je vždy a všade pripravený zaujať svoje posledné útočisko.

Bežný človek a čarodejník

Prvú vec, ktorú musí urobiť každý, kto chce byť bojovníkom, je usporiadať svoj život tak, aby sa stal prístupným sile. To znamená zbaviť sa všetkých nezmyselných činností, dať svojmu životu pevný cieľ, osvojiť si disciplínu bez doktríny a iné zvyky, ktoré jeho život urobia silným a neotrasiteľným, aby mohol dospieť k životnému zlomu do bodu, kedy zastaví svet a nechá ho skolabovať.

K rysom bojovníka patrí osvojenie si zodpovednosti za všetky svoje činy. Všetko, čo v živote urobil sa k nemu tak či onak vráti. Ak má toto na zreteli, jedná vždy tak, aby svoje konanie nemusel v budúcnosti ľutovať.

To, čo sa bežným ľuďom javí ako skutočné, hodnotné a normálne, čarodejníci považujú za klamné, bezvýznamné a smiešne.

V čom nám môže rekapitulácia pomôcť?

Obnovovanie energie

Druhom zážitkov, ktoré potrebujeme zrekapitulovať sú najmä tie, pri ktorých sa naše energetické telo poškodilo negatívnou interakciou s iným energetickým poľom. Pod týmito interakciami, ktoré odčerpávajú energiu sa myslia emocionálne interakcie s inými ľuďmi. Tieto druhy výmen spôsobujú poškodenie nášho energetického poľa a my máme pocit, že strácame časť seba a keďže je to tak bolestivé, zabúdame, aby sme bolesť zastavili. Tieto udalosti zanechali v našom energetickom tele značné škody, ale vymazali sme ich z našej normálnej pamäte.

Zatiaľ čo pravá strana nášho vedomia zabúda, naše energetické telo nie a práve rekapitulácia nám dáva možnosť do tejto ,,tajnej“ pamäte vstúpiť.

Don Miguel Ruiz: O láske a strachu

Veľmi sa mi páči, ako Ruiz porovnáva lásku so strachom. Krásne načrtáva čo ponúka láska a čo strach. Ak vieme, aký je medzi nimi rozdiel, uvedomíme si, ako zdeľujeme náš sen iným.

Láska nemá žiadne záväzky. Strach je plný záväzkov. Čokoľvek robíme na ceste strachu, robíme to preto, lebo to robiť musíme a očakávame, že druhí niečo urobia, lebo to musia urobiť. Akonáhle máme nejaký záväzok a musíme niečo urobiť, okamžite sa tomu bránime. Čím viac sa bránime, tým viac trpíme.

Láska však nepozná žiaden odpor a ničomu sa nebráni. Čokoľvek robíme z lásky, robíme to preto, že to chceme robiť. Je to pre nás potešenie. Láska nemá žiadne očakávania.

Kris Raphael – Zbohom presvedčeniam!

Keďže mi predchádzajúci článok mnoho vecí ozrejmil, pripájam aj ďalší s názvom Zbohom presvedčeniam.

Vo vašom raste napokon nadíde čas, aby ste zanechali, opustili svoj “systém presvedčení”. Vrátane nagualizmu či akejkoľvek inej cesty, ktorú využívate. Náš vnútorný učiteľ je neštruktúrovaný. Nepridŕža sa systému viery a presvedčení alebo sady doktrín. Aby sme mohli rozvinúť svoje vnútorné poznanie, musíme byť bez existujúcich presvedčení a toho, čo toltékovia nazývajú “náš inventár”.

Na začiatku ľudia potrebujú štruktúru, systém pre svoj rast. Je to súčasť našej povahy, nášho založenia. Nemôžeme robiť prvé kroky v raste bez štruktúry. Pri jeho počiatkoch potrebujeme spoločný systém, aby sme

Kris Raphael – Stopovanie vnímania

Don Miguel nám dáva tri majstrovské umenia (dokonalého ovládnutia): Majstrovstvo uvedomenia, Majstrovstvo premeny a Majstrovstvo lásky (či zámeru). V Majstrovstve uvedomenia sa stávame vedomými niečoho, čo sa nám po uvedení do stavu uvedomenia zdá tak samozrejmé, až sa sami prekvapíme, že nám to dovtedy unikalo. Toto niečo znamená, ako naše vnímanie ovplyvňuje naše skúsenosti.

Fakt, že naše vnímanie je veľmi obmedzené, je základom toltéckeho učenia. Pokiaľ dôsledne pracujeme na Majstrovstve uvedomenia, prichádzame k pochopeniu, že poznanie, ktoré sme získali počas nášho dospievania, vytvára svet, ktorý nie je reálny. Začíname chápať, že svet, ktorý vnímame, nie je nič iné, len dôsledok obsahu našich poznatkov a našich presvedčení. To, ako vnímame svet, je podmienené našou domestikáciou.

Nachádzanie dohôd – cvičenie uvedomujeme si svoje skreslené predstavy o sebe?

Rozhodla som sa napísať článok o nachádzaní dohôd. Otázky sú z Ruizovej pracovnej knihy. To, čo mám od Ruiza označujem na začiatku vety jeho menom a to čo je moje, mojim menom. Príklady uvádzam tie, ktoré mi práve napadli.

(Ruiz)Všetko utrpenie v našom živote je dôsledkom toho, čo sme sa naučili. Predstava, ktorú sme si o sebe vytvorili je živá, pretože žije v našej mysli. My však nie sme svojou predstavou.

Don Miguel Ruiz o názoroch a dohodách

,,To, čomu veríte, je vždy len názor. Nezáleží na tom, či je to pravda. Byť krásny alebo škaredý je otázka názoru. Šikovnosť aj hlúposť sú len pojmy. Všetko je len sen.“

Každá akcia vyvoláva reakciu. Keď sa na seba pozrieme v zrkadle a povieme si, že sme škaredý, budeme sa cítiť zle. Ale ak si povieme, že vyzeráme krásne, budeme sa cítiť dobre. Nezáleží na tom, či je to pravda, je to otázka voľby. Buď si zvolíme šťastie alebo utrpenie. Ak nemôžeme prestať trpieť ani keď nám racionálna myseľ hovorí, že trpieť nechceme, je to preto, že racionálna myseľ nerozhoduje. Rozhodujúca je viera, náš program. Môžeme si klamať, že sme krásny, ale v hĺbke duše si neveríme. Preto musíme zmeniť svoju vieru.

Vediaci a vidiaci človek

Po dlhšom čase prinášam myšlienky, ktoré ma oslovili v knihe Toltécké snění od K. E. Feather – a. Píše o učení dona Juana o energetickom tele, o snívaní a uvádza aj svoje vlastné zážitky. Prekladala som z češtiny, čiže “vědoucí” človek je pre mňa človek, ktorý vie, čiže vediaci/vedúci (man of knowledge).

Vediaci človek

,,Don Juan hovorí, že zatiaľ čo Tolték musí mať veľmi silnú vôľu, je možné, že tá osoba nevidí. Poukazuje na to, že len vediaci človek vníma svet svojimi zmyslami, vôľou a videním. Pamätajte si, že videnie je sila

Vývoj energetického tela

„Transcendencia, ako sa na ňu dívame v súvislosti s energetickým telom, je mechanická. Vzhľadom k tomu, že prvé pole sa vzťahuje k známemu svetu, túto energiu môžeme považovať za realizovanú energiu. Druhé pole sa vzťahuje k neznámemu, a preto môže byť považované za potenciálne. Keď sa pustíte do transcendencie, naučíte sa zachádzať s rôznymi energiami a používať ich k položeniu základu, z ktorého skúmate neznáme. Inými slovami používate stabilitu prvého pola k tomu, aby ste zámerne vstúpili do druhého pola, skúmali ich a rozvíjali. Keď sa naučíte zachádzať so snovými energiami, vyjadríte ich vo svojom fyzickom tele a výsledkom bude rozšírenie prvého pola. To znamená, že si uvedomíte viac svojho potenciálu. Zachytením prvého a druhého tela dohromady sa dostanete mimo normálny ľudský stav.“

Keď spojíte prvé a druhé pole dohromady, radikálne zmeníte spôsob, akým sa dívate na seba a na svet. Vyrástli ste do jednotného celku, kde energetické telo dosahuje do tretieho energetického pola a spája sa s ním. Tak ste sa začali rozvíjať mimo normálny ľudský stav.

Ken Eagle Feather – Toltécké snění

Oblasti snenia a zážitok snového tela

Práve čítam knihu o učení dona Juana o energetickom tele, ktorú napísal Ken Eagle Feather. Jej názov je Toltécké snění.

„Don Juan hovorí, že sú tri spôsoby, ako energetické telo zachádza s energiou. Jedným je vnímanie alebo videnie prúdu energie. Ďalším je jej použitie ako posilnenie na ceste do iných svetov alebo neobyčajné snívanie. Tretie je vnímanie nášho obyčajného sveta. Je možné ich zmiešať a zladiť a tak vidieť stavy energie vo svojom každodennom svete. Keď máte DBE (zážitok snového tela) alebo akúkoľvek inú formu snenia, môžete vidieť. Na tejto úrovni snenia sú vaše zmysly zosilnené a vy ste dočasne zbavení stresu fyzického sveta. To uvoľní významné množstvo energie a vy môžete praktizovať videnie. Potom prinesiete domov tradičným šamanským postupom to, čo ste sa naučili pri snívaní, aby ste

Bojovník a satori

Dostala som sa k ďalšej časti knihy a zaujalo ma rozprávanie o satori. Socrates vysvetľoval Danovi tento pojem zo školy Zenu na príklade s dýkami. Socrates vyhodil dýku do vzduchu a povedal Danovi, aby ju zachytil, tá však padla na zem. Vyhodil ešte jednu a túto už zachytil Socrates. Sledoval ju rukou a prispôsobil jej pohyb svojho tela. Druhý krát dýku zachytil už aj Dan. Takže čo je to satori?

,,Satori je duševný stav bojovníka. Vstupuje do neho v okamihu, keď je oslobodený od myšlienok a maximálne koncentrovaný. Telo je v akcii, a predsa je uvoľnené a senzibilné. Cítenie je otvorené a voľné. Satori je to, čo si prežíval v momente, keď dýka doletela.“

Théun Mares a naplnenie proroctva

V poslednej kapitole knihy Návrat bojovníkov od Théuna Maresa sa píše o naplnení proroctva. Hovorí sa o pánovi sveta Atl, zvaného Zem, ktorý zvolá všetkých vodcov ľudstva a vyzve ich, aby predložili plody svojej práce, lebo na nich spočinie budúcnosť tohto sveta:

V odpoveď na to volanie predstúpia prví, ktorí predložia svoje zbožie. Sú to mocní muži a prinášajú bohaté plody, ktoré svojou krásou oslepujú zrak a na jazyku sa tvorí nebeská chuť. No sotva sa ich ovocie dotkne váh spravodlivosti, zem zahalí hlboká, strašidelná temnota, bo to sú plody temných síl ľudskej mysle.“

Don Juan o vôli

,, Vůle je hrozně zvláštní. Přichází tajemně. Nedá se vlastně říct, jak ji používáme, můžeme jen prohlásit, že její výsledky jsou ohromné. Asi bychom měli nejdřív vědět, že ji můžeme rozvíjet. Bojovník to ví a čeká. Tvoje chyba je, že nevíš, že čekáš na svou vůli.

Moje skúsenosti s rekapituláciou

Večer pred spaním mi napadlo, že si spravím rekapituláciu. Bolela ma hlava a bola som veľmi unavená, ale prinútila som sa urobiť konečne niečo pre seba. Toto bola moja druhá rekapitulácia, na iné som ešte nemala čas. Prvá trvala 30 minút, 15 minút odoberanie vloženej energie do osoby a situácie a 15 minút vracanie energie, ktorá bola vložená do mňa. Tentokrát to však bolo úplne iné. Zvolila som si situáciu, ktorá mi v živote robila problémy, chcem sa s tým vysporiadať. Táto rekapitulácia trvala jednu hodinu. 40 minút som mala potrebu vziať a odoberať späť energiu a 22 minút som vracala do mňa vloženú.

Zaujímavé bolo, že po piatich minútach ma prešla bolesť hlavy a nebola som už ani ospalá. Cítim,

Bojovník a slová

„Vysloviť pravdu znamená, že niekto ju musí povedať a iný ju vypočuť.“

Henry David Thoreau

Spôsob, akým nazeráme na svet a ako chápeme poznanie, do veľkej miery závisí od nášho chápania slov a ich používania. Slová, bez ohľadu na presnosť ich výberu, zakrývajú pravdu. Človek neustále zápasí so slovami, lebo zatiaľ nie je schopný vnímať slová ako symboly.

Človek sa dopúšťa chyby, ak stále hľadá vysvetlenia, ktoré sú v zhode s jeho spôsobom myslenia a jeho výkladom sveta.