Sľub bódhisattvy a jeho význam

Význam tohto sľubu spočíva v tom, že od okamihu, kedy ho prijmeme, sa každý stáva účastníkom nášho rozvoja. Všetky bytosti nás svojimi rukami postrkujú dopredu a hovoria: „Prosím, dosiahni rýchlo osvietenie, aby si nám všetkým mohol pomôcť.“ Náš život vtedy naberá omnoho väčšiu silu a sme skutočne silno spojení s ostatnými. Mení sa aj naše vnímanie sveta.

Pokiaľ myslíme iba na seba, tak sú nepríjemní ľudia skutočne nepríjemní. Keď však myslíme na všetky bytosti, potom sme schopní zaujať iný prístup, ktorý znie: „Bez problémov nie je osvietenie, bez problémových ľudí nie sú problémy. Veľmi vám ďakujem.“ Znamená to, že všetko podlieha premene a naberá hlbší zmysel.

Naplnenie sľubu bódhisattvy sa skladá z priania dostať sa do cieľa a z vlastnej cesty k nemu. Prianie je túžba dosiahnuť osvietenie pre dobro všetkých bytostí, je to niečo viac než len byť milým človekom. Tento prístup znamená, že sme schopní jednať zrelo a nezávislo. Dôležité je aj vyhýbať sa hnevu – jedinému luxusu, ktorý si nemôžeme dovoliť, pretože ničí všetky dobré dojmy v mysli.

Čo je prána a ako z nej získať čo najviac?

Prána je sanskritské slovo, ktoré znamená dych, životný dych alebo životnú energiu. Je nevyhnutná pre život. Jej zdrojom je Najvyšší. Existuje 5 druhov prány. Prvá je vlastná prána, životná energia v našom vnútri. Kdekoľvek je život, tam je prána. Druhá je apána a je používaná zvlášť pri tvorení. Tretia je samána. Je umiestnená okolo pupka a je používaná pre trávenie a vstrebávanie. Štvrtá je vjána a je umiestnená v lotose nášho duchovného srdca. Poslednou podobou prány je udána. Nachádza sa uprostred chrbtice a je najdôležitejšia. Ak v okamihu smrti táto udána vystupuje nahor, človek pôjde do jedného z vyšších svetov. Pokiaľ však zostupuje dole, človek pôjde do jedného z nižších svetov.

Zen je nuda

Ivan ma upozornil na zaujímavý článok o zene. Skúste sa nad ním zamyslieť a čítať medzi riadkami. Nie je totiž všetko také, aké sa na prvý pohľad zdá. Čo je pre vás dôležité? To, čo máte radi, pre vás iste nie je nudné, no pre iného sa to nudným môže zdať. Môj aj Ivanov názor nájdete na konci článku.

Brad Warner: preklad článku: Zen is boring, do slovenčiny preložil Igor.

Priznajme si to. Zen je nuda. Nenájdete tupšie a fádnejšie cvičenie, ako je zazen. Filozofia je suchá a nevzrušujúca. Divím sa, že vôbec niekto číta túto stránku. Neviete ľudia, že by ste mohli hrať Counterstrike, práve teraz? Že tu na webe je milión voľne prístupných pornostránok? Žite! Prečo nežijete?!

Joshu Sasaki, zenový učiteľ sekty Rinzai, raz povedal, že zenoví učitelia sa stále pokúšajú zapáliť študentov pre cestu Buddhu, ale keby študenti vedeli aký naozaj suchý a bez chuti Buddhov svet v skutočnosti je, nikdy by sa nedali.

Zlatá stredná cesta k sebaovládaniu

K informáciám o Swamim Rámovi som sa dostala doteraz iba na maďarských stránkach. Je považovaný za najväčšieho duchovného učiteľa minulého storočia, ktorý postavil most medzi Východom a Západom, spiritualitou a vedou. Prinášam preklad niektorých jeho myšlienok.

Sme obyvateľmi dvoch svetov – vonkajšieho a vnútorného. K tomu, aby sme boli úspešní, musíme pochopiť, ako postaviť most medzi týmito dvoma svetmi. Zlatá stredná cesta je najlepšia. To znamená byť schopní ovládať svoje myšlienky a pocity,  nutkania vedúce k slovám a činom. Musíme pracovať sami na sebe! Žiaducim cieľom je dosiahnuť fyzické a duševné sebaovládanie, ktoré však neznamená, že musíme opustiť prirodzené a známe veci ako zárobok, láska, kariéra, avšak nemôžeme to s nimi ani preháňať. Vzhľadom k tomu, že sebaovládanie znamená rovnováhu,

Modlitba u Tibeťanov a pojednanie o smrti

Narazila som na zaujímavú knihu od tibetského lámu a lekára menom Lobsang Rampa, v ktorej som našla veľa zaujímavostí. Už zosnulý Rampa píše svoj životný príbeh a podáva veľa informácií o otváraní tretieho oka. V tomto článku však prinášam niečo iné.

Tibeťania, ktorí študovali Buddhovo učenie, vo svojich modlitbách nikdy neprosia o zmilovanie alebo o priazeň, ale o to, aby sa im dostalo spravodlivosti od ľudí. Zvrchovaná bytosť ako spravodlivosť sama, nemôže preukázať milosrdenstvo jednému a druhému nie, pretože by to znamenalo poprenie spravodlivosti ako takej. Modliť sa za zmilovanie alebo za prospech a sľubovať zlatko či kadidlo, ak bude modlitba vypočutá, znamená domnievať sa, že spása je pre toho, kto najviac “prihodí“, že Boh sa dá “kúpiť“.

Dhammapadam – Cesta k pravde 2

Po dlhšom časovom odstupe prinášam ďalšie myšlienky zo zbierky prapoviedok, ktoré ako som už naznačila v článku Dhammapadam – Cesta k pravde 1 odrážajú mravnú stránku Buddhovho učenia.

 

Ten, kto sa vymanil z nedbalosi a stal sa bdelým, osvieti tento svet ako mesiac, ktorý sa vynoril z oblakov.

Kto pochopí, ako je každý sám sebe drahý, nech sám seba dobre opatruje. Tretinu noci nech múdry muž prebdie v meditácii.

Nech si každý ujasní najprv sám u seba, čo je správne a až potom poučuje druhých. Múdry muž toto pravidlo neporuší.

Kto v sebe vyvinul to, k čomu nabáda druhých, ten dosiahol sebaovládanie a iste privedie aj druhých k sebaovládaniu. Avšak zvládnuť samých seba je vskutku obtiažne.

Myšlienky z Bhagavadgíty

Človek s vyrovnanou mysľou sa aj v tomto živote
oslobodí od dobra, aj zla.
Preto sa zdokonaľuj v jóge -
jóga je umenie konania.

Keď sa tvoja myseľ vymaní z bludišťa klamu,
vtedy sa Ťa nedotkne to, čo si počul,
ani čo má byť počuté.

Na dnes večer: Buddha

Dnes ma zaujal jeden výrok, nad ktorým som sa pozastavila. Nedávno som mala jeden zážitok, na základe ktorého už právom verím, že človek neumiera. Kým som to nezažila, verila som v to, ale po tomto zážitku je to predsa len iné a automaticky ma zaujme, ak niekto píše o opustení tela alebo o neumieraní:

“Nestoj pri mojom hrobe a neplač. Nie som tam. Nespím. Som tisíc vetrov, ktoré fúkajú. Som diamantovým odleskom na snehu. Som slnečným svetlom na zrelom zrne. Som jemným jesenným dážďom, keď sa prebúdzaš v raňajšom tichu. Som rýchlym zdvíhajúcim sa návalom tichých vtákov v okružnom lete. Som jemnými hviezdami, ktoré v noci žiaria. Nestoj pri mojom hrobe a neplač. Nie som tam. Nezomrel som.” (Budha)”

Z učenia Šrí Maháršiho o reinkarnácii – to všetko robí iba naša myseľ

Väčšina náboženstiev vykonštruovala teórie, ktorých účelom je, aby vysvetľovali, čo sa deje s individuálnou dušou po smrti tela. Niektoré tvrdia, že duša odchádza do neba alebo pekla, zatiaľ čo iné hlásia, že je duša reinkarnovaná v inom tele.

Šrí Ramana učil, že všetky také teórie vychádzajú z chybného predpokladu, že individuálne ja alebo duša sú skutočné. Ako náhle sa tento klam prekoná, celá štruktúra posmrtných teórií sa zrúti. Z hľadiska JA neexistujú zrodenia ani smrti, ani nebo, peklo a reinkarnácia.

Ako ústup tým, ktorí neboli schopní prijať dôsledky tejto pravdy občas Šrí Ramana pripúšťal, že reinkarnácia existuje. Keď takým ľuďom odpovedal, hovoril, že keď si človek predstavuje, že individuálne ja je skutočné, potom toto imaginárne ja po smrti pretrvá a nakoniec sa stotožní s iným telom a novým životom.  Hovoril, že celý proces podporuje tendenciu mysle stotožňovať sa s telom. Ako náhle je ilúzia mysle prekročená, stotožnenie s telom skončí a všetky teórie o smrti a reinkarnácii budú nepoužiteľné.

Dalajlama: Desať pravidiel, ako sa vyhnúť poškvrneniu mysle

Pravidlá sú rozdelené do troch skupín podľa toho, či k poškvrneniu dôjde telom, rečou alebo mysľou.  Tieto negatívne činy – karmy, ako by sa im malo hovoriť, môžu ale aj nemusia vytvoriť karmickú stopu (negatívne karmy však karmickú stopu vytvárajú). Aby za sebou karma zanechala karmickú stopu, musí mať zvláštny vplyv na človeka. Musí ho priťahovať, aby sa k nej neustále vracal. Pokiaľ sú prítomné všetky faktory, môžeme si byť istí, že ide o karmickú stopu. Naopak však zdržanlivosť vo vzťahu k telu, reči a mysli zaručuje, že sa človek týchto priestupkov nedopustí.

Negatívne činy spôsobené telom

Zdržanlivosť týkajúca sa zabíjania

Faktor porušujúci toto pravidlo nastane, keď sa človek zmocní života inej bytosti, pričom musí ísť o zámer zabiť ju s vedomím, že je živá. Ďalej musí byť prítomná snaha zabíjať alebo nabádanie zo strany ostatných, aby človek použil jed. Aby k zabitiu došlo, musí byť prítomný niektorý aspekt poškvrnenia mysle, ako je chtíč, zášť (hnev, odplata)alebo pomýlenie. Posledným činiteľom je uskutočnenie smrti živého človeka. Iba v prípade, ak sú prítomné všetky tieto faktory, je zabitie považované za karmickú stopu, pretože v ostatných prípadoch môže ísť o nehodu alebo neúmyselné jednanie s tragickými následkami.

Tri klenoty

Buddha svojich žiakov učil, aby sa opierali o tri piliere a prijímali útočisko v Troch klenotoch – Buddhovi, dharme a sanghe. Toto útočisko je pre spoznávanie mysle dôležité. Meditácie účinne odstraňujú z vedomia dojmy spojené s utrpením. Keďže naša myseľ, ak jej nič neprekáža, pracuje omnoho pružnejšie, začne človek viac myslieť aj na druhých.

Útočisko prijímame v Buddhovi ako v cieli. Je plným rozvojom mysle a stelesnením osvietenia. Tento stav je podstatou každého z nás ako nezničiteľná pravda – buddhovská podstata, i keď si toho nie sme vedomí. Otvárame sa jeho učeniam – dharme – ceste, ktorá k tomuto stavu vedie. Ak je to možné, obklopujeme sa ľudmi, ktorí majú podobné hodnoty. Spolu s priateľmi na ceste, s tými vyslobodenými a s tými, čo ešte praktizujú – nazývanými sangha – sa človek rozvíja najlepšie. Aj oni sú jedným útočiskom.

Padmasambhava o duchovnej praxi a karme

Majster Padma povedal: I keď si sa narodil od počiatku času už toľkokrát, nedosiahol si šťastie ani pre seba, ani pre druhých. Teraz, v tomto tele, by si mal získať najvyššie dobro pre seba i pre druhých. I keď si sa už vteľoval toľkokrát v minulosti, nemal si príležitosť pestovať duchovnú prax a klesal si skôr stále hlbšie do väzenskej cely samsárskej existencie. Teraz sa ale venuj praxi mahajánových učení a využi tento krátky čas, aby si sa zoznámil s Dharmou.

Zdržuj sa s tými, ktorý podporujú cnosť. Vzdaj sa priateľov, ktorý pestujú neresť. Nedychti po veciach ako pes alebo hladný duch, ale zotrvávaj v uvoľnení, užívajúc doporučenie náuky…

Učenie Dákiní

Kniha Učení Dákiní ma veľmi zaujala a dnes sa mi ju podarilo zohnať. Učenie Dákiní je zbierka textov, ktoré obsahujú ústne pokyny Guru Rinpočheho (Padmasambhavy) k duchovnej praxi, ktoré predal behom svojho pobytu v Tibete žiačke, dákiní Ješi Cchogjal, ktorá zaznamenala ústne pokyny v reči tajného kódu písma dákiní. Tieto potom ukryla ako vzácne poklady, aby mohli byť o niekoľko storočí objavené. Guru Rinpočhe sám predpovedal, kedy a kto ich objaví. Skoro každá kapitola tejto knihy sa zmieňuje o tom, že tieto duchovné pokyny sa predávajú v prospech praktizujúcich ďalších generácií a obsahujú slová: „Nech sa s nimi stretnú všetci spôsobilí a karmou predurčení ľudia v budúcnosti!“

Uvediem aspoň dva texty (preklad z češtiny):

„Majster Padma povedal: Rozvíjať postoj bódhičitty (bódhičitta – túžba dosiahnuť osvietenie v prospech všetkých bytostí), to je zamerať myseľ k najvyššiemu osvieteniu, skôr, než začneš s akoukoľvek praxou dharmy, je najdôležitejšie. Človek, ktorý prebudil bódhičittu, kultivuje pocit súnáležitosti, pocit, že všetky bytosti sú jeho matkami, nikomu nestráni (nie je na nikoho strane), nemá predsudky a slúži všetkým cítiacim bytostiam. Medzi cítiacimi bytosťami nie je jediné, ktoré by niekedy nebolo tvojim vlastným otcom či matkou.

Dhammapadam – Cesta k pravde 1

Dhammapadam je zbierka prapoviedok veľmi cenených v buddhistickom svete, ktoré odrážajú mravnú stránku Buddhovho učenia. Buddhovo učenie nechce byť náboženským zjavením, ale návodom, ako sa vyliečiť zo všadeprítomného utrpenia. Mnohí z vás mi posledné dni píšete, že neviete, ako ďalej a čo robiť, aby sa váš život zmenil k lepšiemu. Všimla som si však, ako negatívne zmýšľate a očakávate, že vás postretne niečo zlé. Zabudli ste už na to, že čomu venujete energiu, to priťahujete? Nebolo by lepšie myslieť na to, čo chcete než na to, čo nechcete? Nech vás teda tieto riadky podnietia k zamysleniu sa nad vašimi myšlienkami. Nezabúdajte, že máte silu zmeniť svoj život a myslenie. A myslenie chodí ruka v ruke s tým, čo vás postretne.

Všetkému, čo je, predchádza myseľ, myseľ je základom, myseľ je tvorcom. Ktokoľvek hovorí či jedná s nečistou mysľou, za tým ide utrpenie ako koleso za ťažným zvieraťom.

Všetkému, čo je, predchádza myseľ, myseľ je základom, myseľ je tvorcom. Ktokoľvek hovorí či jedná s čistou mysľou, toho nasleduje šťastie ako verný tieň.

Buddhova kázeň o oplácaní zla dobrom

Požehnaný pozoroval ľudské správanie a všimol si, koľko nešťastia spôsobuje zloba a hlúpe urážky, ktoré uspokojujú len márnomyseľnosť a sebeckú pýchu. A Buddha povedal: „Ak mi človek vo svojej hlúposti ubližuje, na oplátku ho budem chrániť svojou veľkorysou láskou. Čím viac zla príde od neho, tým viac dobra vyjde zo mňa – vôňa dobra vždy prichádza ku mne a zápach zla ide k nemu.“

Hlupák, ktorý sa dozvedel, že Buddha sa riadi princípom veľkej lásky, ktorá nariaďuje oplácať zlo dobrom, prišiel k nemu a urážal ho. Buddha bol ticho a ľutoval ho pre jeho hlúposť.

Shambala

Keď som sa už dostala do toho prekladania:

Podľa starých mudrcov existuje miesto, kde sa stretáva nebo so zemou. Všetko, čo sa o tomto mieste vie, nájdeme v jednej tibetskej legende, ktoré nazýva Shambalu ako ,,miesto severného pokoja” a svedčí o tom, že toto miesto sa nachádza asi severne od Tibetu. Toto potvrdzujú aj indické zvyky, podľa ktorých od Himalájí na sever je jedno miesto, kde žijú dokonalí ľudia. Podľa legendy Buddhu zasvätili v Shambale do učení o kole času, ktoré obsahovalo astrológiu, astronómiu a iné kozmické predpoklady. Hovorilo sa, že toto skryté miesto sa nachádza hlboko v horách a objímajú ho obrovské snehové vrchy. Cesta tam vedie len cez úzky priesmyk alebo cez jaskyňu.

Lámovia tvrdia, že do Shambaly sa nemôže dostať každý putujúci, ale iba človek, ktorý dostal pozvanie.

84 tisíc stupňov osvietenia

Natrafila som na jeden text o osvietení, ktorý ma zaujal. Spočiatku som mu nerozumela, pretože som ho musela preložiť, ale keď som si ho nakoniec prečítala, už dával zmysel. Článok je trochu skrátený a ide o zenový pohľad na osvietenie.

V Cambridgskom Zen centre predniesol v jeden štvrtkový večer svoju reč Dharma a po reči sa ho jeden študent spýtal:

• Mám otázku v súvislosti s osvietením. Teraz je osvietenie veľmi dobré…