Opäť z Akáše

A keďže takéto Devalon môže, dúfam, že si to naozaj prečíta Pred pár dňami som bola na jednom móle, krásne svietilo slniečko a zrazu som sa len unášala v Akáši. S knihovníkom sme sedeli v jednom člne a viezli sa do nejakej časti v Akáši. Prečo na člne?Možno preto, že som práve bola na vode. Alebo to bola nejaká časť, kam nikto nesmie? Neviem, môžem len hádať. Povedal mi, že ideme k evolučným knihám. Nevedela som prečo, ale zrejme to malo niečo spoločné s tým, že sa teraz trošku viac zaoberám Atlantídou a s ňou súvisiacimi vecami. No nedozvedela som sa veľa vecí. Len to, že v evolučných knihách je všetko, odkiaľ sme prišli a kam smerujeme. Na stenách som videla obrovské nádherné obrazy a na jednom veľkom stole boli uložene veľké knihy. Ale neotvorila som ich. Len som sa obzerala. Myslím, že mi

Z Akáše

Včera večer pred spaním som sa dostala do Akáše. Bola som tam prvý krát. Ocitla som sa v obrovskej knižnici, kde nikto nebol…a ak bol, tak som si nevšimla Vybrala som z police jednu knižku a sadla si s ňou na veľkú stoličku s prekríženými nohami. Bola modro ružová. Keď som ju otvorila, nič som v nej nevidela…a keď som začala niečo vidieť, tak len zahmlene, no napriek tomu mi prichádzali vety, ktoré v nej boli. Ako keď mi niekto diktuje pri channeli. Neskôr som zistila, že som nevedela čítať aj preto, že to bolo písané v elfštine. Bola to knižka citátov a niektoré z nich by som vám sem rada dala. Jedna ma obzvlášť zaujala, bola trošku dlhšia ako ostatné, ale nie veľmi. Napriek tomu bola písaná na dve strany. Neskôr, keď už som nevedela čo ďalej, prišiel ku mne knihovník. Taký starý ale veľmi milý pán a povedal mi, že ja potrebujem niečo iné. Priniesol mi maličkú knižôčku, naozaj veľmi malilinkú. Boli v nej