Rytier a Žena.

Rytierske turnaje o ruku žien,

zdajú sa byť málo známe,

áno, ja viem.

Málo záznamov o nich máme,

teraz však svedectvo predkladáme:

 

Rytier – víťaz v boji,

o ruku svojej milej stojí.

Žena, s bielou šatkou v ruke,

obrátená k Rytierovi v tichej mluve:

 

„Chrabrý Rytier, tebe odovzdávam,

šatku, ktorú už dlho uchovávam,

čakajúc na túto chvíľu,

uznávam ti tvoju výhru.“

Zjednotenie duše s Bohom

Aby sme tomuto porozumeli, je potrebné vedieť, že Boh podstatne prebýva v každej duši, i keby sa jednalo o najväčšieho hriešnika na svete. Tento druh zjednotenia medzi Bohom a všetkými tvormi sa uskutočňuje stále a Boh v ňom zachováva ich bytie, takže keby v nich chýbal, boli by zničení a prestali by existovať.

„Nie je možné dokonalé pretvorenie bez dokonalej čistoty.“Sv. Ján od Kríža

Keď teda hovoríme o zjednotení duše s Bohom, nehovoríme o tomto podstatnom, ktoré trvá ustavične, ale o zjednotení duše s Bohom, ktoré sa neuskutočňuje stále, ale iba vtedy, keď duša nabýva podobnosť s Bohom láskou. Preto sa bude nazývať zjednotením podobnosti, tak ako ono (prvé) je zjednotenie bytostné alebo podstatné. Ono zjednotenie je prirodzené, toto je nadprirodzené. Dochádza k nemu vtedy, keď dve vôle, to jest vôľa duše a vôľa Božia, sa zhodujú, takže jedna nemá v sebe nič, čo by odporovalo druhej. Keď teda duša vyhostí zo seba všetko, čo odporuje Božej vôli a nie je s ňou v súlade, bude pretvorená v Boha láskou.

Viera, pretvorenie duše a jej oslepenie pre vyššie svetlo. Priblíženie k zjednoteniu prostredníctvom viery.

Dospela som ku spísaniu veľmi dôležitých a pre mňa významných myšlienok z knihy Výstup na horu Karmel, ktoré mi pomohli uvedomiť si niekoľko vecí ohľadne toho, o čom sme si s Ivkou písali v komentároch k tomuto článku. Išlo o produkty mysle a čistého Bytia. Jedna pasáž z uvedenej knihy mi pomohla pochopiť hlbšie niektoré súvislosti a práve z tejto kapitoly prinášam dôležité a cenné myšlienky, ktoré možno ozrejmia niečo aj vám. Knihu som si vzala do ruky pre pokračovanie v čítaní (po asi mesiaci?) a zrazu sa mi naskytli odpovede na otázky, ktoré som chcela položiť Ivke. Niektoré sa mi aj podarilo položiť, ale odpovede som dostala skôr, než som si stihla prečítať tie od Ivky, pretože práve kapitola, ktorou som pokračovala, pojednávala o veciach, v ktorých som nemala úplne jasno. Posúvam teraz aj vám môj malý blesk z jasného neba. 

Sv. Ján od Kríža píše o viere ako o temnom habite duše. Nazýva sa tak preto, že vedie k viere v pravdy zjavené samotným Bohom, a tie sú nadovšetko prirodzené svetlo a presahujú všetok ľudský rozum. (Tu si ešte ujasnime, že prirodzené svetlo má človek).

…To, čo je viac, odníme to, čo je menej…

 

Tak, ako slnečné svetlo zatláča akékoľvek iné svetlá tak, že sa už nezdajú svetlami, keď ono svieti, tak aj svetlo viery potlačí a prekoná svetlo rozumu, ktoré sa vzťahuje iba na prirodzené poznanie.

Evanjelium Oxyrhynchus: Vonkajšia čistota nevypovedá o čistote vnútra

Jediný zlomok s textom tohto evanjelia sa zachoval na malom a z oboch strán popísanom papyruse objavenom v roku 1905 pri stredoegyptskom meste Oxyrhynchus asi 160 km juhozápadne od Káhiry. Celkom 45 riadkov textu je úryvkom z evanjelia, ktoré sa nedá pripradiť k žiadnej dnes známej biblickej alebo apokryfnej literatúre. Po slohovej i obsahovej stránke sa však táto pasáž podobá novozákonným evanjeliám (Matúšovo evanjelium 15, 1-20 a Markovo evanjelium 7, 1-23).

Zachovaný text evanjelia popisuje stretnutie Ježiša s veľkňazom.

Farizeus Lévi vytýka Ježišovi a jeho učeníkom, že sa pred vstupom do chrámu neumyli. Ježiš mu odpovedá otázkou: “A ty, ktorý si tiež tu v chráme, si čistý?” Ďalej Ježiš odmieta farizeove výhrady a vysvetľuje, že dôležitá nie je vonkajšia čistota, pretože tá nič nevypovedá o čistote vnútra.