Rešpekt – uznanie hodnoty druhého

Rešpekt sa v synonymickom slovníku označuje aj ako uznanie kvality, resp. uznanie toho, že ten druhý je tiež hodnotný a cenný ako ja. Pokiaľ niekoho nerešpektujem, neuznávam jeho hodnotu, neprijímam ho takého, akého ho stvoril Boh. Nedokážem skloniť hlavu a priznať si, že nie som o nič viac, ako je on i keď toho druhého rada mať nemusím. Pokiaľ som povýšenecká a pyšná, nikdy neuznám, že by bol niekto taký dobrý, ako ja. Najmä nie niekto, koho nemám rada. Videla by som ho zo svojho piedestálu, z miesta, na ktoré som sa sama povýšila a odtiaľto by som sa na neho dívala.  Duchovná pýcha sa prejavuje aj tým, že si o sebe myslím, aká som úžasná a dokonalá, pretože sa venujem ezoterike a pri pohľade na normálnych ľudí si uvedomujem svoju výnimočnosť, pritom je to iba pýcha, ktorá ma oddeľuje od pravdy – že nie som nič viac ani vtedy, ak sa zaoberám ezoterikou. Alebo pri pohľade na iných duchovných ľudí si môžem myslieť, že aj tak som ja tá, ktorá vie veci najlepšie.