Spravodlivý, ktorý nikdy nezhrešil a kajúcnik, ktorý sa aktívne odpútal od hriechu. Pohľad z hľadiska tela a duše.

Kajúcnik a spravodlivý, ktorý z nich bojuje viac? Je snáď človek, ktorý nikdy nezhrešil, horší než kajúcnik?

Výrok rabbiho Jochanana: „Všetci proroci hovorili iba (o odmene) pre kajúcnikov, ale odmenu spravodlivých ľudské oko (pre jej veľkosť) nevidelo,“  je v rozpore s výrokom rabbiho Avahu: „Na mieste, kde stoja kajúcnici, ani celkom spravodliví neobstoja“, ako je písané (Iz 57:19): „Pokoj, pokoj ďalekým i blízkym.“ Vzdialenému, ktorý sa priblížil. Alebo má veta proroka iný význam? Nemá vždy vzdialený od hriechu prednosť pred tým, kto bol kedysi k hriechu blízky?

Je zarážajúce čo i len uvažovať o tom, že by snáď postavenie kajúcnika mohlo byť významnejšie než spravodlivého, ktorý nikdy nezhrešil. Z tohto pohľadu by úroveň kráľa Dávida, ktorý sa napravil, bola vyššia, než Mojžiša, ktorý nikdy nezhrešil. Tí, ktorí tvrdia, že kajúcnik stojí na vyššej úrovni než človek stále spravodlivý, vychádzajú z toho, že návrat k Bohu vyžaduje námahu súvisiacu s opustením hriechu, že vracať sa k Bohu z diaľky je náročnejšie než nikdy nehrešiť, že spravodlivý nemusí toľko bojovať so svojim zlým sklonom ako napravený hriešnik. Preto hovorí prorok Izaiáš: „Pokoj, pokoj ďalekým i blízkym.“

G.P. Malachov: Recept na zbavenie sa hriechu

Pri listovaní si knihy od Malachova som objavila tento krátky receptík na zbavenie sa hriechu. Marí sa mi, že som ho už niekde čítala, tak som rada, že som ho objavila znova:

Nazbieraj korene poslušnosti, pozbieraj kvety duševnej čistoty, natrhaj listy trpezlivosti, pozbieraj kvet úprimnosti, to všetko potom osuš zdržanlivosťou, daj to do nádoby dobrých činov, pridaj vodu pokánia, posoľ soľou bratskej lásky, pridaj štipku milodaru, premiešaj to práškom zmierenia a odovzdania sa, potom do toho všetkého zober tri lyžičky v deň bázne Božej, obliekaj sa do odevu spravodlivosti, inak prechladneš a opäť ochorieš hriechom.

A keď už je reč o hriechu, pridám k tomu niečo aj z Nového zákona (Malachov uvádza niektoré verše aj v kapitole druhej, ktorými začína tému karmického znečistenia):