Kabalistická veda je prastará a má svoj pôvod v Oriente. Mudrci praveku skrývali najväčšie tajomstvo v univerzálnej reči, ktorou je reč obrazová, čo je tiež patrné z hieroglyfov starých národov – Egypťanov atď. Títo pra-mudrci predávali svoje náuky iba obrazovou rečou, teda symbolickým vyjadrením. Poňatie náuk, vyjadrených symbolickou rečou, spočívalo na stupni zrelosti dotyčného žiaka. Jedine symbolickou rečou boli zachytené všetky orientálne múdrosti. Kto nebol dostatočne zrelý, alebo kto nedosiahol pod vedením Majstra náležitú zrelosť vývinom svojej individuality, tomu zostali tieto múdrosti utajené.
Kabala je vedou písmen, slova a reči. Nie však intelektuálnej, ale univerzálnej. Hovoriť kabalisticky znamená tvoriť z písmen slová, ktoré podľa univerzálnych zákonov vyjadrujú tú či onú ideu. Používanie tejto reči musí byť prakticky cvičené. Kabala je teda univerzálnou rečou, s ktorou bolo všetko stvorené, je stelesnením božských ideí. Boh stvoril všetko univerzálnou rečou, to jest kabalou.
Tajomstvo znalosti slova a jeho pravého zhodnotenia, je najvyššie zasvätenie vôbec. Ten, kto bol označený za „pána slova“, bol vždy tým najvyšším zástancom a zástupcom Boha. Každá náboženská sústava a tiež aj každé zasvätenie považuje vedu slova za vedu najvyššiu. Aj o Kristovi je známe, že jeho najmilší žiak Ján sa zaoberal slovom, teda kabalou, čo je zaznamenané i v jeho evanjeliu: „Na počiatku bolo slovo a to slovo bolo u Boha“. Tým Ján poukazuje na to, že Boh použil slovo, aby ním tvoril sám zo seba. Žiadny iný apoštol nebol tak dokonale zasvätený do tajomstva slova ako Ján a ako vraví aj Biblia, on jediný zomrel prirodzenou smrťou, pretože bol dokonalým vládcom slova. Čítaj zvyšok článku »

































